Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 OKRES: Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Detva, Krupina, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Žarnovica, Žiar nad Hronom
Revúca

Základné informácie

Podujatia a akcie

Inzercia v meste

Súčasnosť mesta

História

Príroda

Kultúrne dedičstvo

Šport

Mestský úrad

Primátor mesta

Turistické informačné centrum

Fotogaléria

Mapa

Fórum mesta

Firmy v meste

Správy z mesta

Dokumenty na stiahnutie


Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát

Odkazy na iné stránky

Clip in vlasy nájdete za najlepšie ceny: Clip in vlasy. Jedine u nás 100% ľudské clip in vlasy.

Dochádzkový systém <<

Región Tekov

Horehronie

Región Hont

Svadobné šaty

Golfové potreby

Internetový obchod iNAKUP.sk špecialista na notebooky asus.

Internetový obchod s LED svietidlami

FreeSpace Portal

Monitoring pracovného času zamestnancov

Nástenné hodiny



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11786

Počet fotografií:
9382

 

 

 

Revúca - Kultúrne dedičstvo


KULTÚRNE PAMIATKY    TRADÍCIE    VÝZNAMNÉ OSOBNOSTI


KULTÚRNE PAMIATKY

Kostol rímskokatolícky v neskorogotickom slohu z konca 15. storočia s renesančnou úpravou lode; na hlavnom oltári sú tabuľové obrazy v neskorogotickom slohu; zvon v gotickom slohu z 15. storočia,
Kostol evanjelický tolerančný z roku 1785,
Radnica (bývalá) v klasicistickom slohu z roku 1809,
Pamätný dom, v ktorom sa učilo pred postavením budovy slovenského gymnázia,
Budova slovenského gymnázia z roku 1872,
Budova mestského hostinca v neoklasicistickom slohu z 1. polovice 19. storočia,
Pamätná tabuľa a náhrobník S. Ormisa,
Pomník J. Bottu od M. Motošku z roku 1929,
Pomník padlým v 1. a 2. svetovej vojne,
Farebné okno od M. Klimčáka z roku 1957 (v nemocnici).

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť

Pamiatky a pamätihodnosti Revúcej

Minulosť Revúcej obyvateľom a návštevníkom pripomínajú historické budovy, pamätníky a pamätné tabule.

Pôvodná budova Prvého slovenského gymnázia je národnou kultúrnou pamiatkou so stálou expozíciou. Zriadili ju ako pamätné izby pri 100. výročí založenia gymnázia. Na zriadení pamätných izieb malo záujem mesto, najmä jeho vtedajší predseda Mestského národného výboru František Polk. Vznikli zásluhou predovšetkým revúckych pedagógov: Jána Krajca, Daniela Maukša, Jána Piatka, Antona Sekerku a najmä Jána Galiu. On sa stal aj prvým správcom pamätných izieb, ktoré boli inštalované v novšej budove Prvého slovenského gymnázia, lebo vtedy pôvodná budova gymnázia slúžila ako obytný dom. Štát ju vykúpil v roku 1971 a po oprave do nej expozíciu preniesli. Druhým správcom vtedajších pamätných izieb bol Vojtech Mlynárik, ktorý túto funkciu vykonával v rokoch 1972-1985.

V rokoch 1987-1990 bola urobená reinštalácia expozície a dosiaľ najrozsiahlejšia oprava budovy, nákladom takmer 3,5 mil. korún.

V súčasnej expozícii sa návštevníci oboznámia s históriou Revúcej, so založením Prvého slovenského gymnázia, jeho účinkovaním a násilným zatvorením, s históriou Československého štátneho reálneho gymnázia v Revúcej. V expozícii má svoje trvalé miesto osobnosť armádneho generála Rudolfa Viesta. Zaujímavou časťou je rozvoj mesta a jeho školstva.

Na budove sú umiestnené dve pamätné tabule. Tabuľa od Arpáda Račku, odhalená 29. mája 1970, sprítomňuje obdobie, keď sa tu po prvýkrát na Slovensku začalo vo všetkých predmetoch vyučovať a vzdelávať v rodnom jazyku. Odhalil ju vtedajší predseda Mestského národného výboru v Revúcej Ján Penziviater.

Druhá tabuľa od revúckeho výtvarníka Petra Balogha je venovaná PhDr. Ivanovi Branislavovi Zochovi, pedagógovi, polyhistorovi, publicistovi a priekopníkovi telesnej výchovy na Slovensku. Odhalená bola 4. februára 1989 pri príležitosti konania XXIII. slovenského zimného zrazu turistov v Revúcej. V roku 1992 bola zapísaná do zoznamu kultúrnych pamiatok.

Novšia budova Prvého slovenského gymnázia, národná kultúrna pamiatka, kle­not slovenského národa, bola postavená v najťažšom národnom útlaku zo zbierok a darov ľudu. V súčasnosti sa rekonštruuje. Chýbajúce finančné prostriedky spoma­ ľujú nevyhnutnú opravu budovy. Oprava by nemala byť len záležitosťou Školskej správy v Rožňave a predstaviteľov a obyvateľov mesta Revúcej, ale celého slovenského národa. Túžbou národne zmýšľajúcich Revúčanov bolo už v roku 1972 zriadiť v tejto historickej budove literárno-historické múzeum Gemera-Malohontu. Aj na novšej budove gymnázia sú pamätné tabule. Tabuľa venovaná Samuelovi Ormisovi, kultúrna pamiatka, bola odhalená 20. augusta 1930. Tabuľa venovaná stému výročiu Prvého slovenského gymnázia bola odhalená 16. septembra 1962. Pôvodnú mramorovú tabuľu však vandali zničili, preto v roku 1987 na ňu nainštalovali bronzovú tabuľu s pôvodným textom. Pamätná tabuľa od akademického sochára Arpáda Račku odhalená 17. mája 1968 je venovaná Martinovi Kukučínovi, študentovi Prvého slovenského gymnázia. V roku 1975 bola zapísaná do zoznamu kultúrnych pamiatok. Od toho istého autora je pamätná tabuľa, ktorú odhalili 29. mája 1970 pri príležitosti 50. výročia vzniku Československého štátneho reálneho gymnázia v Revúcej.

Pred novšou budovou Prvého slovenského gymnázia, národnou kultúrnou pamiatkou, je umiestnený pomník slovenského historika profesora Júliusa Bottu od akademického sochára Frica Motošku. Pomník bol postavený zo zbierok ľudu na podnet miestnej pobočky Matice slovenskej. Odhalili ho 20. októbra 1929 na námestí v Revúcej. Pomník je kultúrnou pamiatkou.

K najstarším kultúrnym pamiatkam mesta patrí rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca. Je to neskorogotická stavba z druhej polovice 15. storočia s renesančné upravenou loďou. Kostol upravovaný v roku 1892 je jednoloďová stavba s presby tériom s polygonálnym uzáverom, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou. Presbytérium s vydláždenou klinovou profiláciou je zaklenuté rebrovou hviezdico­vou klenbou. V presbytériu je neskorogotické pastofórium a lomený gotický portál. Veža je klasicisticky upravená a krytá ihlancom. V rokoch 1987-1989 bolo pri rekonštrukcii kostola poodkryté kamenné murivo na gotických oporných pilieroch a hranách veže.

Pseudogotický hlavný oltár zhotovil rezbár Július Fuhrmann. Uprostred neho sú pôvodné neskorogotické tabuľové obrazy z čias okolo roku 1500, predstavujúce výjavy zo života sv. Quirína. Je na nich zobrazené vypočúvanie svätca pred vladárom, jeho bičovanie, stínanie a pochovávanie. Vedľa novej sochy sv. Vavrinca sú po oboch stranách tabuľové maľby dvoch rádových svätcov a biskupa, z čias okolo roku 1500. Pozornosť upúta baroková krstiteľnica mušľovitého tvaru z červeného mramoru z 18. storočia.

Druhou najstaršou kultúrnou pamiatkou mesta je ev. a. v. kostol. Začali ho stavať 25. apríla 1784 po dlhých vyjednávaniach s grófkou Gabrielou Koháryovou, ktorá nemala záujem, aby si ev. a. v. cirkev postavila kostol. Staviteľom kostola bol A. Rozmus alias Škoda, revúcky mlynár. Murárske práce viedol J. Kirner, kežmarský murár, a strechu kostola a veže zhotovili tesári pod dohľadom ich majstra J. Liptáka.

Stavebné práce išli pomerne rýchlo. Múry boli postavené do 26. júla 1784. Práce na stavbe sa predlžili pre požiar, ktorý mesto zachvátil 24. apríla 1785. I tak sa im podarilo stavbu dokončiť do 16. októbra 1785. Dňa 8. januára 1787 vydala Gemerská župa rozhodnutie o výstavbe veže a zadovážení zvonov. Stavať sa začalo 1. mája 1787 a veža bola dobudovaná 17. júla 1788. Vtedy na ňu osadili kríž vyhotovený Pavlom Krixhofferom a Michalom Kučerom. Od tých čias bol kostol viackrát opravovaný. Najväčšiu opravu museli urobiť po požiari 1. apríla 1938, ktorý ho značne poškodil. Plán na opravu zničenej strechy zhotovil K. Kubínyi z Dobšinej. Opravné práce zverili štyrom podnikateľom. Tesárske práce robil J. Szepessy z Rochoviec, murárske práce G. Kiss, klampiarske J. Danko a pokrývačské práce J. Homola, všetci traja z Revúcej. Ohňom zničený kostol začali opravovať 7. mája 1938 a práce dokončili 5. júla 1938.

Zhotovenie plánov veže so žiadosťou zachovať jej čo najvernejšiu bývalú podobu zverili F. Kladekovi z Košíc, ktorý spolu s J. Kladekom mladším robili opravu od 12. júla 1938 do 27. novembra 1938, keď na vežu osadili kríž.

Kostol je postavený v barokovoklasicistickom slohu. Sieňová stavba má polokruhový oltárny uzáver, predstavanú vežu, pristavanú sakristiu a dve bočné predsiene. V hornej časti veže pod barokovou baňou je nová drevená arkádová ochodza na spôsob gemerských neskorogotických veží.

Zariadenie chrámu je kultúrnou pamiatkou. Patrí doň oltár, kazateľnica, trojboká empora, lavice a dvojsedadlové štallum. Rokokový oltár a kazateľnicu z roku 1784 zhotovil jelšavský rezbár J. Reisiger, od ktorého bola aj pôvodná rokoková protestantská empora. Obnovili a rozšírili ju v 19. storočí. Oltár a kazateľnicu polychrómoval v rokoch 1794-1795 prešovský maliar S. Kramer, chóry, organ a lavice zas levočský maliar I. Czirko.

Pred oltárom je zábradlie z kovaného železa, dielo revúckych kováčov. V roku 1795 ho dal vyhotoviť Martin Petróczy, majiteľ revúckych hámrov, ktorý bol zaslúžilým inšpektorom ev. a. v. zboru. Dvierka zábradlia zdobí jeho rodinný erb. Súčasťou kostola je neorománska mramorová kazateľnica. Za oltárom je umiestnená seniorálna knižnica.

V tomto chráme Božom bolo 16. septembra 1862 slávnostne otvorené Slovenské ev. a. v. gymnázium - Prvé slovenské gymnázium, ktoré svoju činnosť vyvíjalo v rokoch 1862-1874. To je text pamätnej tabule na evanjelickom kostole od výtvarníka Petra Balogha, ktorú pri príležitosti celonárodných osláv 130. výročia založenia gymnázia, konaných 9.-10. septembra 1992, slávnostne odhalil generálny biskup ev. a. v. cirkvi na Slovensku Pavel Uhorskai.

V areáli evanjelického kostola je evanjelická fara, kultúrna pamiatka. Na nej bola 29. mája 1970 odhalená pamätná tabuľa pripomínajúca, že tu žili a tvorili zberatelia slovenských ľudových rozprávok Samuel Reuss a jeho synovia. Pamätná tabuľa je kultúrnou pamiatkou.

Kultúrnou pamiatkou je aj poschodový mestský dom s manzardovou strechou a bočnými rizalitmi, postavený v klasicistickom slohu na námestí v roku 1809. V jeho priečelí je obraz Themidy, bohyne zákonného poriadku. Na mestskom dome bola inštalovaná pamätná tabuľa dňa 27. októbra 1981 venovaná významnému botanikovi, národopiscovi a literátovi MUDr. Gustávovi Mauríciovi Reussovi, ktorý tu žil a pracoval. Tabuľa je od akademického reštaurátora Ladislava Szekely ho.

Na námestí je ďalšia kultúrna pamiatka - mestský hostinec, neoklasicistická jednoposchodová budova, postavená podľa plánov Ing. Júliusa Reussa. Na opačnom konci námestia stojí dom miestneho dozorcu Prvého slovenského gymnázia, Mateja Nandrássyho, ktorý je v súčasnosti sídlom Slovenskej štátnej sporiteľne. Tu sa v minulosti schádzali slovenskí národovci, profesori gymnázia a jeho činovníci, medzi ktorých patrili aj Štefan Marko Daxner a Ján Francisci. Na znak úcty im bola 10. septembra 1992 pri 130. výročí celonárodných osláv založenia Prvého slovenského gymnázia odhalená na dome pamätná tabuľa, ktorá je z dielne Petra Balogha. Tabuľu odhalil primátor mesta Štefan Ivan.

Blízko námestia, na začiatku Muránskej ulice, stojí rodný dom armádneho generála Rudolfa Viesta, kultúrna pamiatka. Pri stom výročí narodenia mu bola na rodnom dome dňa 24. septembra 1990 odhalená pamätná tabuľa, ktorá je od roku 1992 kultúrnou pamiatkou.

Kultúrnou pamiatkou je aj pomník obetiam prvej svetovej vojny postavený na námestí. Na jeho tmavej mramorovej tabuli sú vyryté mená padlých, nezvestných a tých, ktorí na následky zranení zomreli doma. Odhalený bol 1. novembra 1941.

Na Tomášikovej ulici, na symbolickej skale je pamätná tabuľa, ktorá bola odhalená na dnes už asanovanom dome 16. augusta 1969 pri storočnici založenia Potravného spolku Samuelom Ormisom.

Deň oslobodenia mesta pripomína tabuľa na Strednom odbornom učilišti obchodnom. Odhalená bola v deň 30. výročia oslobodenia Revúcej - 25. januára 1975.

Na námestí pred Domom kultúry je pamätník bojovníkom a obetiam Slovenského národného povstania ''Návrat'' od akademického sochára Karola Dúbravského. Odhalil ho 29. augusta 1980 vtedajší predseda Mestského národného výboru v Revúcej Ľudovít Chovanko.

V budove Gymnázia Martina Kukučina je inštalovaná pamätná tabuľa s bustou Martina Kukučína, ktorá pripomína jeho štúdium na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej a zároveň odovzdanie novej budovy školy do užívania v roku 1987.

Pri celonárodnej spomienke venovanej 150. výročiu narodenia PhDr. Ivana Branislava Zocha bola dňa 25. júna 1993 odhalená jeho busta vyhotovená zo zbierok ľudu, ktorej autorom je Štefan Novotný. Pamätné tabule vyhotovil Peter Balogh, autorom textov a podstavca pod bustu je Dušan Dubovský.

Na miestnom cintoríne odpočívajú slovenskí národovci Samuel Ormis, Matej Nandrássy, Samuel, Ľudovít a Adolf Reussovci, ako i Gustáv a Július, ktorých hroby sa nezachovali. Z úcty k dielu MUDr. Gustáva Reussa na náhrobku jeho rodičov odhalil 22. júna 1988 náhrobnú tabuľu vtedajší predseda Mestského národného výboru Michal Gažúr. Ďalej tu odpočívajú Ján Kordoš, Jozef Kvetoslav Holub, Július Botto, Ján Brocko a ďalší.

Zdroj: Dušan Dubovský - Revúca kolíska slovenského stredného školstva, 1993

TRADÍCIE

Divadlo: prvé divadelné predstavenie hrali študenti Prvého slovenského gymnázia v roku 1862 – do roku 1873 nacvičili 22 hier; po zatvorení gymnázia v roku 1874 hrávali slovenské divadlá ochotníci z radov remeselníckej mládeže – po roku 1918 bol najčinnejší Sokol a Slovenská remeselnícka jednota.

Hudobný život: v 60. rokoch 19. storočia v Revúcej pôsobil študentský zbor a orchester.

Tlačiareň: v rokoch 1893 – 1894 mal v Revúcej tlačiareň Samuel Kunstler, po ňom ju v rokoch 1895 – 1898 viedol Filip Gurmann, v roku 1899 Cecília Schifferová a v rokoch 1899 – 1909 Vojtech Bűchler; v rokoch 1903 – 1912 tu mal filiálku Izák Lévai z Rimavskej Soboty; tlačiareň Vojtecha Fehéra, ktorá tu pracovala v rokoch 1912 – 1936, nadviazala pravdepodobne na Bűchlerovu tlačiareň – po Fehérovi ju v roku 1937 prevzal Július Edelman.

Časopisy: v rokoch 1954 – 1960 boli vydávané okresné roľnícke noviny s názvom Nový smer dediny.

Národopis: Revúca bola známym strediskom garbiarskej, kováčskej, súkenníckej a obuvníckej remeselnej výroby – ešte v 1. polovici 20. storočia tu valchovali súkno, tkali ľanové a bavlnené tkaniny na štyroch podnožiach, mangľovali plátno a spracúvali drevo; v polovici 19. storočia tu bolo známe Práškovo bábkové divadlo.

Zdravotníctvo: koncom 18. storočia boli známe miestne kúpele na liečenie srdcových, ženských a nervových chorôb – zanikli v 20. rokoch 20. storočia; od 2. polovice 19. storočia bola zavedená lekárska služba; od roku 1952 je v tu poliklinika, od roku 1958 nemocnica.

Šport a turistika: do 2. polovice 19. storočia patria počiatky telovýchovnej činnosti v Revúcej, keď J. B. Zoch usporiadal verejné telovýchovné vystúpenia a verejné skúšky z gymnastiky; neskôr športový život reprezentovala Telovýchovná (TJ) Iskra.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť

O sociálnom postavení majiteľov maší a hámrov a chudobných mašiarov a hámorníkov v Revúcej hovorí text piesne z roku 1847: ( ''Téma Káčor na doline, 1847'')

Amantissime – domine, počuli sme o novine,
čo na Muránskej doline rozprávali v našom mlyne
istí mešťania z Revúc, voňahdy ta mliecť príducí,
o dajakých pijaviciach, čo tam chodia po pivniciach
a najviac o tej pod Skalkou, čo zbudoval pán Šramko.
Spytujú sa cestou idúcií, čo novina v Revúci.
Dolným poľom ku hostincu, zhliadni k Skalke pred pivnicu,
že často oheň horieva, kto to tam toľko chodieva.
Tam má ktosi možný bývať, bo mu často kričia: ''Vivat!''
a spievajú pekné nôty, v takom meste nieto psoty.
Ej, brat, verže to za mesto, tam mnoho peňazí jesto,
má v únii své akcie, ti neznajú o porcie.
Dobre tu bývať mešťanom, lepšie ako inde pánom,
neznajú o žiadnej psote, ani o panskej robote.
Slyšiac to za nimi idúcí, jedni mešťania z Revúci,
ktorí šli z maše z roboty, odpoly nahí, bez botí.

Takto im odpovedali, svoje žalmy vykladali:
''Priateľkovia, sa mýlite, že nás za šťastných držíte.
To pravda, že v našom meste dosť peňazí jesto ešte,
gazdujú si len daktorí, s nimi páni senátori.
A to i do tej pivnici ti chodia, ale nie všetci,
len čo radi pijú víno, ti tam držia svoj kasíno.
Vravíte, že psota neni, ba u nás je k vyslovení,
žiadne ústa nevystačí, aká nás to bieda tlačí.
Že tí tam pred tou pivnicou popíjajú dobré víno,
mešťania vody žiadajú, chleba do týždňa nemajú.
Tí tam spievajú a skáču, mešťania od hladu plačú,
tí jedia syrce, pečeň, my kašu kukuričenú ...

Zdroj: Dušan Dubovský - Revúca kolíska slovenského stredného školstva, 1993

VÝZNAMNÉ OSOBNOSTI

Rodisko:

Ján Brocko (1. 3. 1924 – 7. 7. 1946; v Revúcej je aj pochovaný); básnik,
Ľudovít Čech (11. 7. 1888 – 29. 4. 1946); maliar,
Jozef Maliak (17. 2. 1854 – 31. 1. 1945); pedagóg,
Samuel Ormis (1. 7. 1824 – 18. 10. 1875; v Revúcej je aj pochovaný; v rokoch 1862 – 1875 tu aj pôsobil); pedagóg a folklorista,
Gustáv Reuss (4. 1. 1818 – 12. 1. 1861; v Revúcej je aj pochovaný; v rokoch 1851 – 1861 tu aj pôsobil); botanik, historik,
Ľudovít Adolf Reuss (18. 4. 1822 – 25. 9. 1905; v Revúcej je aj pochovaný; rokoch 1848 – 1905 tu aj pôsobil); hudobný teoretik, folklorista,
Július Reuss (7. 6. 1816 – 21. 4. 1872; v Revúcej je aj pochovaný; počas svojho života tu aj pôsobil); hudobný teoretik, folklorista,
Pavel Šramko (13. 2. 1843 – 25. 2. 1831); básnik, filológ,
Karol Viest (19. 6. 1844 – 31. 2. 1752); pedagóg, osvetový pracovník,
Rudolf Viest (24. 9. 1890 - ? 1945); generál, veliteľ povstaleckej armády v Slovenskom národnom povstaní (SNP),

Pôsobisko:

Július Botto (1848 – 1926; v Revúcej je aj pochovaný), pôsobil tu v rokoch 1869 – 1926; historik,
Peter Michal Bohúň (1822 – 1879), pôsobil tu v rokoch 1850 – 1854; maliar,
Peter Kellner-Hostinský (1823 – 1873); spisovateľ,
Bohuš Nosák-Nezabudov (1818 – 1877); básnik a prekladateľ,
Samuel Reusz (1783 – 1852), pôsobil tu v rokoch 1812 – 1852; zberateľ ľudovej slovesnosti,
August Horislav Škultéty (1819 – 1892), pôsobil tu v rokoch 1862 – 1874; pedagóg, zberateľ ľudovej slovesnosti,
Ivan Branislav Zoch (1843 – 1921), pôsobil tu v rokoch 1866 – 1874; pedagóg, spisovateľ,

Štúdium:

Koloman Banšel (1850 – 1887); básnik,
Ondrej Miloslav Bella (1851 – 1903); básnik,
Martin Kukučín (1860 – 1926; spisovateľ,
Ľudovít V. Rizner (1849 – 1913); bibliograf, pedagóg,
Karol Salva (1849 – 1913); vydavateľ,
Jozef Škultéty (1853 – 1948), literárny pracovník, redaktor.

Ďalšie významné osobnosti nájdete v samostatnej sekcii História.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť





 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.