Senec - História

Mesto sa spomína v roku 1252 ako Zemch, v roku 1360 Wortperk v roku 1451 Senncz, Sempcz, v roku 1920 Senec maďarsky Szempc, Szenc, nemecky Wartberg. Na území bola obec Bodszeg,  ktorá je doložená v roku 1360 ako Bodzeg (v roku 1400 ju tunajší zemania Ondrej a Benedikt Bodo odkázali bratislavskej kapitule. Zanikla a časť jej chotára pripadla Hrubému Šúru a Kráľovej) V chotári sa v roku 1326 spomína aj osada Budy a v roku 1409 osada s románskym kláštorom Svätý Martin – Zenthmarton.

Na území mesta sú sídliskové nálezy volútovej kultúry želiezovského typu, unětickej kultúry, skýtsko-hallštattské birituálne pohrebisko z 5. – 6. storočia pred n.l. , laténske sídlisko a nálezy z doby rímskej, slovansko-avarské pohrebisko zo 7. – 8. storočia, románsky kostol a kláštor z 11. storočia s radovým pohrebiskom.

Vtedajšia obec patrila panstvu Šintava. Okolo roku 1480 získala právo trhu a vyvíjala sa ako zemepanské mestečko s mýtom,v roku 1714 a 1720 rozšíreným o jarmočné právo. Od 17. storočia bol Senec jedným z najvýznamnejších hospodárskych a obchodných centier na južnom Slovensku. V rokoch 1615 – 57 sa tu niekoľkokrát zišli župné zhromaždenia. V roku 1701 je doložený cech krajčírov, v roku 1745 cech hrnčiarov a džbánkarov, v roku 1767 murárov.

V roku 1720 mal Senec vinica, krčmu a 60 daňovníkov, v roku 1828 250 domov a 1781 obyvateľov. V rokoch 1774 – 80 bola v budove Veľký štift polepšovňa pre ženy s textilnou manufaktúrou. Od 18. storočia pracovala tehelňa, koncom 18. storočia Szakmáryho manufaktúra na konopnú priadzu, v roku 1860 liehovar a rafinéria, v 19. storočí Esterházyovský podnik na spracovanie srsti, výrobu kief a metiel. Obyvatelia sa zaoberali aj poľnohospodárstvom, chovom a obchodom s dobytkom a vinohradníctvom. Po parcelácii majetku grófa Esterházyho tu v roku 1924 vznikla kolónia presídlencom zo stredného Slovenska a z Moravy.

V rokoch 1938 – 45 bol Senec pripojený k Maďarsku Po roku 1945 sa sem prisťahovali Slováci z Rumunska.