Sklabiňa - História

Sídliskové nálezy púchovskej kultúry, hromadný nález slovanských železných nástrojov z 8.-9. storočia. Obec je doložená z roku 1242 ako Zklabonya, z roku 1258 ako Sclabonya, Scalabyna, z roku 1263 ako Szklabina, z roku 1266 ako Sclabonya, Sclabina, z roku 1269 ako Szklabinya, Szklabina, Sclabina, z roku 1309 ako Sclabana, z roku 1564 ako Sclabynya, z roku 1736 ako Szklabinka, z roku 1786 ako Sklabina, maďarsky Szklabinya. Patrila panstvu Sklabiňa, v 16.-20 storočí Révayovcom. V roku 1715 mala 22 domácností, v roku 1785 mala 87 domov a 571 obyvateľov, v roku 1828 mala 86 domov a 587 obyvateľov. Pracovali ako poľnohospodári, drevorubači, šafraníci a nádenníci. Za I. ČSR pracovali obyvatelia v poľnohospodárstve a v lesoch. Významný bol chov dobytka a oviec. V obci pracovala píla. Obyvatelia podporovali partizánske skupiny v Kantorskej doline. Sklabiňa s okolím sa stala strediskom partizánskeho hnutia. V júni v roku 1944 prišla do Kantora parašutistická skupina nadporučíka P. A. Veličku, potom T. Polu, Rezuta a dňa 21. 8. 1944 zostúpila do obce 4. partizánska brigáda M. R. Štefánika major V. Žingor a francúzsky oddiel kapitána de Lanuriena. Spolu s Revolučným národným výborom vyhlásili Sklabiňu za slobodné územie ČSR ako v prvej obci na Slovensku a na Samčíkov dom vztýčili československú zástavu. Dňa 29. 9. 1944 ustúpili partizáni do hôr. Nemci dňa 30. 9. 1944 internovali 144 občanov z obce, 48 z nich zavraždili (Bukoviny) a desiatky odvliekli do Nemecka (7 zahynuli). Obec je vyznamenaná Radom Vlasteneckej vojny I. stupňa, Radom SNP I. triedy, francúzskym Radom čestnej légie, Radom Červenej zástavy, Duklianskou pamätnou medailou a Pamätnou medailou SNP.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť