Varín - História

Na území dnešnej obce Varín boli žiarové hroby lužickej kultúry z doby hallštattskej, sídlisko púchovskej kultúry zo zlomu letopočtu. Obec je doložená nepriamo z roku 1235, priamo z roku 1321. Názov obce je doložený z roku 1254, 1267 ako Warna, z roku 1321 ako Castrum Warna, z roku 1325 ako Varna, z roku 1384 ako Owar, z roku 1414 ako Varín, z roku 1418 ako Warina, z roku 1442 ako Stari Grad, z roku 1511 ako Owaar, z roku 1598 ako Varyn, maďarsky Várna. Obec patrila panstvu Varín - Starý hrad. Hrad Varín – Starý hrad je nepriamo doložený z roku 1235, priamo z roku 1321. Strážil považskú cestu. Vyberalo sa tu mýto. V 13. storočí sa stal strediskom panstva Starý hrad, ku ktorému patrili Varín, Teplička, Žilina, začiatkom 14. storočia územie medzi Oravou, Váhom a Kysucou. Jeho funkciu neskôr prevzal hrad Strečno a panstvu zostalo iba pôvodné územie Starého hradu. Hrad patril koncom 13. storočia predkom Ballassovcov, potom Matúšovi Čákovi, v roku 1323 zvolenskému županovi Dônčovi, neskoršie kráľovi. V roku 1443 ho zálohovali Pongrácovcom, ktorí v rokoch 1457-1945 boli jeho majiteľmi. V prvej polovici 16. storočia viedli z neho zemepáni 15 rokov vojnu proti hradu Strečno. Panstvo Starý hrad tvorili Varín, Nezbudská Lúčka, Kotrčina Lúčka, Krasňany, Stráža, Zástranie, Sňažica, Belá, Lysica, časť Nededze, v roku 1511 Dolná Tižina, Považský Chlmec. V 16. storočí sa sídlo panstva presťahovalo do Krasnian a hrad postupne chátral. Dedičné richtárstvo v roku 1362 zakúpil žilinský občan Drahoš Hayn. Varín sa vyvíjal ako zemepanské mestečko s jarmočným právom. V roku 1431 ho zničili husiti. V erbe malo Madonu s dieťaťom. Mestské výsady potvrdil v roku 1501 Vladislav II. a v roku 1575 Maximilián II. V rokoch 1501-1502 sa tunajší mešťania vykúpili z dedičného richtárstva, v 16.-17. storočí však museli s vrchnosťou o svoje výsady bojovať. V roku 1598 mal Varín mlyn a 147 domov, v roku 1720 mal 49 daňovníkov, v roku 1784 mal 168 domov, 205 rodín a 1088 obyvateľov, v roku 1828 mal 210 domov a 1699 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a remeslami (ševci, mäsiari, kožušníci, čižmári, kováči-zámočníci). V 20. storočí tu vybudovali vápenku pre potreby Ostravy a Třinca. Za I. ČSR obyvatelia pracovali v poľnohospodárstve a vo vápenke. V roku 1927 štrajkovali robotníci vo vápenke.

Nezbudská Lúčka - obec a podhradie Starého hradu sa spomína od roku 1439. Patrila panstvu Starý hrad. Prvým dedičným richtárom bol žilinský mešťan Nezabud. V roku 1598 mala obec 14 domov, v roku 1720 majer, v roku 1784 mala 21 domov, 26 rodín a 148 obyvateľov, V roku 1828 mala 16 domov a 221 obyvateľov. Pracovali v poľnohospodárstve, lesoch, boli pltníkmi. Za I. ČSR sa v obci do roku 1942 ťažil asfalt. V roku 1960 bola pripojená k obci Varín.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť