Vasiľov - Príroda

Obec Vasiľov leží v Oravskej kotline na riečnych náplavoch Hruštínky. Nadmorská výška v strede obce je 650 m n. m., v chotári 640- 1100 m n. m.

Východná časť chotára v Oravskej Magure má hornatinný povrch, stredná časť v kotline pahorkatinný, v Podbeskydskej vrchovine vrchovinný. Zalesnený je len na východnom a severovýchodnom okraji.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť

V chotárnej listine Babína sa spomína:

Chotárna hranica začína na západe od osady Vasiľov, od stodoly šoltýsa Romana, Zostupuje nadol po potoku cez akýsi svah a orné zeme až na miesto zvané Kalnitý Grúnik, odtiaľ ide po chodníku až na vrchol hory Sviniarka, odtiaľ cez potok zvaný Hruštínsky až k veľkému Lokčianskému potoku, odtiaľ k tzv. Petrovskému potoku, popri ňom vedie akýsi chodník na juh až na miesto zvané Pod panskú Poľanu, inak zvané Veľký Príslop, odtiaľ na východ cez zem zvanú Javorová až na vrchol hory zvanej Magura, až po Romanov potok zvaný aj Listova, odtiaľ priamo na sever, kde tento potok tečie dolu, až k veľkému Lokčianskému potokua miestu zvanému Čierne pleso, od tohto potoka cez akýsi vŕšok až k tej istej stodole menovaného Romana vo Vasiľove.

Pri stodole Jána Romana Vasiľovského sa stretali hranice chotárov Vasiľova, Babína a Vaňovky. Chotárne hranice s obcami Krušetnica a Breza viedli popri potokoch a Bielej Orave, nikdy neboli narušované pasením dobytka, povozmi alebo vzájomným vyrúbaním stromov v lesoch. preto obyvatelia susedných obcí žili v zhode a priateľstve.

V roku 1770 sa podľa tereziánskej urbárskej regulácie v nížinách chotára, ktorá predstavovala devätinu katastrálneho územia obce, dopestovali žito a jačmeň. Ostatný chotár a oráčiny boli mlačné, mršné a planie, v ktorých toliko ovos se rodí.

Zdroj: Vasiľov, Peter Huba a kolektív, 2004