Žakarovce - História

Prvá písomná zmienka o obci Žakarovce sa datuje do roku 1368 kedy sa nazývala Villa Zakery. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1374 je písomne doložený názov Zachari, z roku 1390 Sakar, z roku 1477 Sakaar, z roku 1773 Zekarowcze, z roku 1808 Žakarovce. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Zsakaróc, Zákárfalu.

Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Spišskú župu; pred rokom 1960 pod okres Gelnica kraj Košice; po roku 1960 pod okres Spišská Nová Ves, kraj Východoslovenský.

Žakarovce vznikli ako banská obec na území Gelnice, prvá zmienka o nej je z roku 1368. Od 15. storočia patria Richnavskému panstvu a spolu s ním ju v roku 1460 dostali Zápoľskovci, potom ju vlastnili Thurzovci, od roku 1693 patrila Csákyovcom. Železnorudné a medené bane boli v obci už v 16. storočí, v roku 1872 ich získala Těšínskotřinecká železiarska spoločnosť Albrechta Habsburského, časť patrila prakovským železiarňam. Koncom 19. storočia bola postavená pražiareň rudy, lanovka. V roku 1787 mala obec 74 domov a 551 obyvateľov, v roku 1828 mala 94 domov a 685 obyvateľov. Pre obyvateľov mal okrem baníctva veľký význam aj provizorníctvo. Pri požiari v roku 1898 vyhorela takmer celá obec. V roku 1906 trval štrajk baníkov 4 týždne, baníci štrajkovali aj v roku 1918.

Za 1. ČSR ( Československej republiky ) boli obyvatelia zamestnaný prevažne v baníctve, časť v lesnom hospodárstve. Počas 2. svetovej vojny tu vyvýjala činnosť ilegálna MO KSČ ( Mestská Organizácia Komunistickej Strany Slovenska ). Veľa obyvateľov sa zapojilo do partizánskeho hnutia a SNP

( Slovenského Národného Povstania ). Obec vyznamenali Radom SNP 1. triedy.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť