Žilina - Kultúrne dedičstvo

Pamiatky

Kostol Trojice farský, pôvodne gotický z čias okolo roku 1400, postavený na starších základoch, opevnený v roku 1540, prestavaný v rokoch 1586 a 1678, renovovaný viackrát v 19. a 20. storočí; bazilikálna trojloďová dispozícia s bočnými kaplnkami a juhozápadnou vežou, v interiéri podstatne prestavaná a vybavená novším zariadením, štyri obrazy od J. B. Klemensa, socha od F. Štefunku, kalich z roku 1751 od J. Szilasssyho
Zvonica vedľa kostola postavená samostatne, renesančná z roku 1530, veža neskôr nadstavená
Podlubia (laubne) domov zo 16.-18. storočia sa nachádzajú v historickom jadre mesta okolo štvorcového námestia, pôvodne najmä renesančné, neskôr zbarokizované, potom prestavané
Kláštor františkánov
Kostol z rokov 1704-1730, jednoloďový, bez veže, s oratóriom nad sakristiou, štítové priečelie kostola, pri kostole loretánska kaplnka, vnútorné zariadenie väčšinou z 18. storočia
Súsošie Immaculaty na námestí z roku 1738
Kostol a kláštor jezuitov z roku 1743, kláštorná budova nadstavaná v rokoch 1825-1833, fasáda dvojvežová, v interiéri časť zariadenia z 18. storočia, ostatná z 20. storočia, obraz od J. B. Klemensa
Budova bývalej reálky z roku 1912 projekt J. Alpára
Synagóga z rokov 1933-1934 projekt P. Behrensa
Kostol evanjelický z rokov 1935-1936 od M. M. Harminca
Budovaželezničnej stanice projekt od F. E. Bednárika a F. Čapku z rokov 1937-1044, farebné vitráže od R. Dúbravca a F. Kráľa z roku 1958
Budova obchodného domu projekt M. Scheera z roku 1947
Administratívna budova Drevoindustrie projekt M. Scheera z roku 1948
Budova dnešného Divadla P Jilemnického projekt F. E. Bednárika a F. Čapku z roku 1940
Pamätný dom KSČ
Pomník oslobodenia Žiliny od R. Pribiša a J. Setlíka
Mozaikové okná v budove bývalého Krajského národného výboru od R. Dúbravca, F. Kráľa a V. Strašíka z roku 1954
Pomník požiarnika od S. Bíroša z roku 1957
Pamätná tabuľa na budove Sloveny na pamiatku 15. výročia štrajku textilných robotníkov z roku 1959
Dom smútku projekt L. Bauera z roku 1960
Dom odborov projekt na základe návrhu architekta Řepu vypracoval F. Čapek z rokov 1958-1963, dva figurálne reliéfy od R. Uhra a M. Ksandra v interiéry supraporta (architektický prvok umiestnený nad dverami) od R. Krivoša, vo foyeri štukolustro Kozmonauti od L. Gudernu, mozaikové okná od F. Kráľa, štukolustro od S. Štubňu, opona bábkovej scény od O. Opršala a M. Hložeka, keramické doplnky od Ľ. Jakubčíka
Pomník A. Sedláčka od S. Bíroša z roku 1966
Busta S. Hálka v areáli nemocnice od S. Bíroša z roku 1966
Pamätná tabuľa (na bývalom hoteli Astória) na zasadnutie Krajinského vedenia KSČ dňa 6. 10. 1938 od J. Mazana
Pamätná tabuľa na dome ČSD znázorňujúca odchod vlaku s príslušníkmi Interhelpa
Pamätné tabule padlým za oslobodenie

Bánová:
Kaštieľ klasicistický z 1. polovice 19. storočia
Trojičnýstĺp z roku 1821

Budatín:
Zámok postavený v 13. storočí v gotickom slohu, potom vodný hrad na sútoku Kysuce s Váhom, s románskou valcovitou obytnou vežou, renesančné upravený v rokoch 1545-1551 (dátum je zaznamenaný na krbe prvého poschodia veže), spolu s ostatnými budovami zámku na troch stranách pri veži v kruhovom pôdoryse, barokovo upravený v roku 1713 a koncom 18. storočia, pôvodne predhradie opevnené, postupne zastavované hospodárskymi budovami, zámok v roku 1849 vyhorel, reštaurovali ho a doplnili ďalšími stavbami, celková obnova prebiehala v rokoch 1920-1922

Bytčica:
Kaštieľ barokový z polovice 18. storočia
Budova majera bývalého, klasicistická
Kaštieľ klasicistický z roku 1844
Pamätná tabuľa R. Zaymusa
Pomník padlých v SNP

Trnové:
Kostol drevený zrubový zo 16. storočia, opravený v roku 1713

Závodie:
Kostol na cintoríne románsky z čias okolo roku 1250, upravený v 16.-18. storočí; na južnej strane samostatná renesančná kaplnka s murovanou renesančnou kazateľnicou na vonkajšom nároží; ohradený je múrom so vstupnou bránou a kruhovou baštou zo 17. storočia
Pomník padlých v 2. svetovej vojne z roku 1946

Významné osobnosti

Rodisko:

Jur Bánovský-Sklenár (? – 1561), skladateľ duchovných piesní, tu aj pôsobil
Daniel Dubravius (1595 – 1655), pedagóg
Ján Fischer-Piscatoris (1672 – 1720), historik, filológ
Eugen Gerometta (1819 – 1887), národný pracovník
Ján Gerometta (1823 – 1900), národný pracovník
Tibor Krempaský (1907 – 1956), chemik
Viktor Krupec (1884 – 1965), maliar, tu aj pôsobil
Eliáš Ladiver ml. (asi 1633 – 1686), pedagóg, filozof, dramatik, tu aj pôsobil
Jeremiáš Lednický (1635 – 1685), náboženský básnik, tu aj pôsobil
Štefan Martinček (1874 – 1959), organizátor slovenského robotníckeho hnutia
Ján Milochovský (asi 1630 – 1684), humanistický spisovateľ
Anton Ottmayer (1796 - ?), národný pracovník
Anton Petrovský-Šichman (1919 – 1967), archeológ
Gejza Salay (1902 – 1963), maliar
Anton Sedláček (1901 – 1944), ilegálny komunistický pracovník, popravený fašistami
Juraj Tvrdý (1780 – 1865), mecén
Peter Tvrdý (1850 – 1935), slovnikár
Jozef Žucha (1909 – 1964), zakladateľ slovenskej neurochirurgie
Anton Bielek (1875 – 1911), spisovateľ, redaktor, narodil sa v obci Bytčica

Pôsobisko:

Augustín Androvič-Varnai (1886 – 1953), funkcionár robotníckeho hnutia
Pavol David (1899 – 1970), komunistický politik
Andrej Felker (1698 – 1737), filozof, tu zomrel
Hugolín Gavlovič (1712 – 1787), barokový básnik
Anton Vojtech Gazda (1741 – 1817), náboženský spisovateľ
Ivan Hálek (1872 – 1945), lekár, spisovateľ, pôsobil tu v rokoch 1905-1914
Martin Hollý st. (1904 – 1965), divadelný režisér
Andrej Hvizdák (1883 – 1948), proletársky básnik
Jozef Kačka (1865 – 1938), národný pracovník
Jozef Božetech Klemens (1817 – 1883), maliar, pôsobil tu v rokoch 1856-1863
Ján Kovalík-Ústiansky (1861 – 1950), básnik, tu zomrel
Daniel Krman (1663 – 1740), spisovateľ, jazykovedec, pôsobil tu v rokoch 1705- 1711
Štefan Letz (1900 – 1960), spisovateľ, tu pochovaný
Alexander Lombardini (1851 – 1897), historik, publicista, tu zomrel
Dušan Peter Makovický (1866 – 1921), lekár, tolstojovec, spisovateľ
Mikuláš Nigrini (? – 1682), pedagóg, pôsobil tu v rokoch 1650-1653
Edmund Pascha (1714 – 1772), hudobný skladateľ, tu zomrel
Ivan Preschtl (1882 – 1964), odborný pracovník
Adam Plintovic (17. storočie), spisovateľ, pôsobil tu v roku 1650
Ľudovít Rauch (1902 – 1944), protifašistický bojovník
Ľudovít Stárek (1803 – 1863), historik
Rudolf Strechaj (1914 – 1962), komunistický politik
Eliáš Milec (1691 – 1757), osvietenský spisovateľ, pôsobil v obci Bytčica v rokoch 1725-1730
Romuald Zaymus (1828 – 1902), ľudovýchovný pracovník, pôsobil v obci Bytčica v rokoch 1863-1902

Študovali:

Juraj Slotta-Rajecký (1819 – 1882), básnik, publicista
Michal Institoris st. (asi 1635 – 1705), básnik, v roku 1670

Tradície

Ešte v prvej polovici 20. storočia tu pracovala dielňa na výrobu modrotlače. Pôsobili tu folklórne súbory Stavbár, založený v roku 1959 a Rozsutec.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť