Žilina - História

Územie dnešného mesta Žilina bolo osídlené v paleolite. Bolo tu sídlisko a žiarové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, sídlisko púchovskej kultúry zo zlomu letopočtu, z doby veľkomoravskej, základy románskeho kostolíka z 12. storočia. Žilina je listinne doložená z roku 1208, už pred rokom 1235 sa stala majetkom Michala, Abovho syna (predka Balassovcov). Spolu s Tepličkou a Varínom patrila vtedy Varínskemu, neskoršie Starohradskému panstvu. V prvých dvoch desaťročiach 14. storočia patrila Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. Pred rokom 1312 dostala mestské výsady, potvrdené v roku 1321 Karolom Róbertom, s právom trhov a míľovým právom. Erb vo forme dvojramenného kríža svedčí o tom, že vznikol v čase Arpádovcov, koncom 13. storočia. Od štátneho znaku sa líši nielen sfarbením, ale aj obsahom. Kríž je akoby zakorenený a sprevádzajú ho dve hviezdičky vo vrchných rohoch štítu. V Žiline jestvoval hrad doložený v roku 1318, keď sa spomína jeho kastelán. V roku 1397 sa o ňom hovorí ako o Starom hrade neďaleko mesta. V 14. storočí sa ako jeho príslušnosť spomínajú obce Konská, Stráňavy a Vadičov. V 16. storočí slúžil ako pevnosť terajší farský kostol. Názov mesta je doložený z roku 1208 ako Selinan, z roku 1267 ako Sylna, z 13. storočia ako Zilna, z roku 1318 ako Zöldvár, z roku 1350 ako Castrum Sylna, z roku 1361 ako Sylina, z roku 1384 ako Castrum Zilina, z roku 1407 ako Selyna, z roku 1414 ako Solna, Zolna, z roku 1421 ako Zeleyn, z roku 1438 ako Zilina, z roku 1920 ako Žilina, maďarsky Zsolna, nemecky Sillein.

V stredoveku patrila Žilina medzi malé mestá – nemala viac ako 1000 obyvateľov. Mestskú komunitu tvorili od čias jej založenia Nemci a Slováci. V druhej polovici 14. storočia bola Žilina odvolacím právnym strediskom pre niekoľko desiatok novozaložených obcí alebo tých, ktoré prijali zákupné právo. Tento rozvoj ohromil zákaz žilinského práva Ľudovítom Veľkým v roku 1369, po ktorom Žilina prešla na krupinské právo, no pre časť obcí bola i naďalej odvolacím právnym strediskom. Žilina je u nás prvým mestom, v ktorom mali v správnych mestských orgánoch zastúpenie Slováci a privilégiom Ľudovíta I. z roku 1381 bolo priamo nariadené paritné obsadenie mestskej rady Slovákmi a Nemcami. Prvý raz prestala byť kráľovským majetkom v roku 1397, definitívne až od začiatku 16. storočia. Prvými žilinskými dedičnými richtármi boli Petzoldovci, ktorým patrilo aj Krásno nad Kysucou. V 15. storočí bol začas dedičným richtárom Václav Pongrác. Na jeho príkaz preložil Václav z Kroměříža z roku 1473 do češtiny so slovakizmami magdeburské právo používané v Krupine – Žilinská kniha. Je to naša najstaršia právna pamiatka. Od čias Ferdinanda I. sa Žilina stala poddanským mestečkom považovaným za súčasť Strečnianskeho hradného panstva, hoci už v roku 1438 sa mešťania vykúpili z dedičného richtárstva a v roku1509 boli štatuovaní do všetkých majetkov dedičného richtára, vrátane Krásna nad Kysucou, ktoré sa tým stalo poddanskou obcou. Žilinský Strážov, ktorému daroval Žilinu v roku 1418 Stibor zo Stiboríc, považoval sa i potom za súčasť Lietavského panstva. Žiline patrila ako poddanská obec aj časť Závodia a dočasne od roku 1662 aj Horelica s Oščadnicou (daroval ich mestu Fraňo Wesselényi za vypožičané veľké sumy peňazí). Už v 16. storočí sa stala Žilina protestantskou. Rekatolizácia začala v 80. rokoch 17. storočia príchodom jezuitov. V roku 1610 bola Žilina miestom konania synody evanjelickej cirkvi, na ktorom bola vytvorená prvá cirkevná organizácia – superintendenti. Po porušení práv a výsad Žiliny v roku 1691 si Pavol Esterházy vynútil dohodu, po ktorej sa Žilina stala iba poddanským mestečkom. V roku 1521 mesto takmer úplne vyhorelo, v roku 1693 napadli chotár Žiliny kobylky, v roku 1678 vyhorelo, mor v roku 1710 si vyžiadal 230 a v roku 1713 až 300 obetí. V 18. storočí je obdobím relatívneho úpadku Žiliny a v prvej polovici 19. storočia bola počtom obyvateľov menšia ako Rajec alebo Bytča. Žilina bola v 14. storočí remeselníckym mestom. Právo výročného trhu dostala už v roku 1358. Už v 14. storočí sú doložení mäsiari a ševci, v 15. storočí aj krajčíri, sedlári, nožiari, kolári, mlynári, kožušníci, garbiari, murári, povozníci a kramári. Najväčší bol súkennícky cech.

V období najväčšieho rozkvetu v polovici 17. storočia mala Žilina vyše 3000 obyvateľov, ale v roku 1699 mala 368 domov a 2432 obyvateľov, v roku 1850 mala 2945 obyvateľov. V 18. storočí, keď možno hovoriť o relatívnom úpadku mesta, 80-90% obyvateľov tvorili remeselníci so svojimi rodinami.

Opätovný rozvoj Žiliny nastal v druhej polovici 19. storočia, keď sa stala významným dopravným uzlom (trať Rajec, postavená v roku 1899). Rozvoj priemyslu podmienil vznik silného revolučného robotníckeho hnutia. V Žiline sa uskutočnilo mnoho štrajkov. V čase od 11. 12. 1918 do 3. 2. 1919 bola Žilina sídlom prvej slovenskej vlády na čele s doktorom V. Šrobárom. Prvé roky ČSR znamenali pre mesto hospodársky rozmach. Pribudli nové podniky. Naplno sa rozvinul národný, politický i kultúrny život. V prvých rokoch ČSR vyvrcholila revolučná vlna vyvolaná VOSR. Kryštalizačný proces vyvrcholil založením mestskej organizácie Komunistickej strany Československa v roku 1921. Usporiadalo sa tu mnoho konferencií, z ktorých najvýznamnejšie boli v roku 1926, keď prijali tzv. Žilinský manifest a v roku 1930, na ktorom konštituoval celoslovenský kraj KSČ. Uskutočnilo sa tu veľa bojov, štrajkov. Bola tu založená Organizácia nezamestnaných. Ľudáci za spolupráce ostatných buržoáznych strán vyhlásili Žilinu dňa 6. 10. 1938 autonómiou Slovenska. Žilina sa stala sídlom oblastného výboru ilegálnej KSČ a významným strediskom protifašistického boja. V roku 1942 sa tu položili základy Revolučného národného výboru. Časť vojenských veliteľov sa odmietlo pridať k SNP. Miestne nemecké jednotky dňa 30. 8. 1944 mesto opustili. Fašisti nastolili krutý teror. V novembri 1944 tu verejne popravili komunistu – partizána A. Sedláčka. Žilina bola oslobodená 30. 4. 1945 po trojtýždňových bojoch na Polome vojskami 1. československého armádneho zboru v ZSSR. Od oslobodenia zaznamenala Žilina prudký rozvoj. Postavilo sa tu veľa nových podnikov a závodov, postavili sa nové byty. V rokoch 1949-1960 bola Žilina sídlom Krajského národného výboru.

Bánová - osada je doložená v roku 1208, ako obec sa spomína v roku 1393. Patrila panstvu Lietava. Obec bola v roku 1970 pripojená k Žiline.

Budatín - v roku 1321 sa spomína ako mýtne mesto. Obec patrila panstvu Budatín. Tunajší hrad je doložený v roku 1321. Pamätné boje slovenských dobrovoľníkov pri budatínskom zámku boli v decembri 1848 a začiatkom januára 1849, po ktorých zámok vyhorel. V roku 1870 bol čiastočne opravený. V roku 1949 bol Budatín pripojený k Žiline.

Bytčica - obec s dedičným richtárom sa spomína od roku 1409. Patrila panstvu Lietava. Obec bola v roku 1970 pripojená k Žiline.

Považský Chlmec - obec sa spomína od roku 1438. Patrila panstvu Budatín. Obec bola v roku 1970 pripojená k Žiline.

Strážov - obec sa spomína od roku 1393. Patrila panstvu Lietava. Obec bola v roku 1970 pripojená k Žiline.

Trnové - obec sa spomína od roku 1393. Patrila panstvu Lietava. Väčší počet sa aktívne zapojilo do SNP. Obec bola v roku 1970 pripojená k Žiline.

Závodie - obec sa spomína od roku 1351, keď sa dedičným richtárom stal žilinsky mešťan Mikuláš. Časť obce patrila panstvu Lietava. V roku 1949 bola obec pričlenená k Žiline.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť