Zlatá Idka - História

Názov obce je doložený z roku 1349 ako Ida, z roku 1459 ako Arany-Yda, v roku 1612 ako Gulden-Eidten, v roku 1630 ako Arany Ida, v rokoch 1808 ako Zlatá Idka; po maďarsky Arany-idka, Aranyida.
Obec bola administratívne začlenená pod Abovsko-turniansku župu; pred rokom 1960 pod okres Moldava nad Bodvou, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Košice-vidiek, kraj Východoslovenský.
Obec s richtárom, kráľovskou baňou na zlato a striebro a obyvateľstvom deleným na „občanov, hostí a baníkov“ sa spomína z roku 1349. Obec aj s právom dolovať prešla v roku 1459 z kráľovského majetku do vlastníctva mesta Košice. V 2. polovici 16. storočia baníctvo upadlo. V roku 1630 obec odviedla po pol porte deviatku od gazdov i od želiarov, v roku 1715 – 20 mala 5 domácností. Vroku 1767 sa dostala do rúk eráru, ktorý začal dolovať meď a postavil 2 hámre.V roku 1772 tu bývalo 26 poddanských rodín, v roku 1828 mala 96 domov a 724 obyvateľov. V usadlosti Reka pracovala do roku 1807 medená huta. V rokoch 1807 – 1891 odkryli do 20 nových šachiet, v roku 1823/4 začala pracovať amalgámová huta, ktorá bola v činnosti do I. svetovej vojny. Po zastavení ťažby v baniach väčšina obyvateľov pracovala v lesnom hospodárstve. Aktívne tu pracovala MO KSČ. Obec bola v rokoch 1938-44 pripojenou k Maďarsku. V roku 1943 časť vyhorela. V jej chotári v rokoch 1943-44 pôsobila partizánska skupina Petőfi. JRD, založené v roku 1960, bolo v roku 1963 zlúčené s JRD Hýľov. Je tu lesný závod. Značná časť obyvateľstva pracuje v priemyselných podnikoch v Košiciach a Poproči (invalidné družstvo).

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť