Borša - História

Na území dnešnej obce Borša bolo osídlenie v neolite, bolo tu sídlisko bukovohorskej kultúry, nález bronzov z mladšej doby bronzovej, hallštattské sídlisko, slovanské pohrebisko z 8. storočia a z doby veľkomoravskej. Obec je doložená z roku 1221 ako Borsi, z roku 1284 ako Borsi, z roku 1390 ako Borsy, z roku 1773 ako Borssa, z roku 1920 ako Borša, maďarsky Borsi. Patrila k hradu Blatný Potok, v roku 1284 sa spomína ako Príslušenstvo hradu Nové Mesto pod Šiatrom a v roku 1387 ako majetok Perényiovcov, v roku 1429 Palóczyovcov a iných. V roku 1615 bola zemepánmi rodina Lorántífyovcov, do 18. storočia Rákócziovcov, 18. storočí Asprementovcov. V roku 1557 mala obec 4 porty, v roku 1715 mala 13 domácností, v roku 1787 mala 43 domov a 281 obyvateľov, v roku 1828 mala 77 domov a 565 obyvateľov. Tunajšie majetky odkúpil v roku 1892 od Széchyovcov Windischgrätz. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a debnárstvom. Za I. ČSR sa zamestnanie obyvateľov nezmenilo. Obec bola v rokoch 1938-1944 pripojená k Maďarsku. V rokoch 1947-1949 bola Borša stavebným strediskom Trate družby.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku 1. časť

Osídlenie územia sa podľa archeologických nálezov viaže k mladšej dobe kamennej. Prvá hodnoverná listina potvrdzujúca obec je z r. 1267 v listine kráľa Bela IV. Najzaujímavejšou stavbou v Borši je renesančný kaštieľ, ktorý bol v minulosti chránený močiarom, doteraz sa zachovali niektoré časti. V r. 1676 sa tu narodilo sedmohradské knieža František Rákóczi II.

Zdroj: Materiál z obce