Košice - Príroda

Košice ležia na styku východného okraja Slovenského rudohoria s Košickou kotlinou na nive a terasovej plošine Hornádu. Nadmorská výška v strede mesta je 211 m n. m., v chotári 193-850 m n. m. Chotár sa rozkladá väčšinou na pravej strane Hornádu, časť na svahoch pohoria a východná časť v kotline. Slovenské rudohorie má hlboko rozčlenený hornatinný povrchs drobnými skalnými zrubmi a hlboko vrezanými dolinami. Tvoria ho prvohorné fylity, pieskovce, kremence, bridlice, zlepence, pásy kremenitých porfýrov, gemeridná žula a v malej miere aj diabázy. Skupinu Vysokého vrchu, zasahujúcu chotár na severozápade, tvoria druhohornéa a mladoprvohorné horniny. Dolina Črmeľského potoka ma v podklade mladoprvohorné bridlice. Chrbát medzi Črmeľskou dolinou a dolinou Hornádu sa na severe viaže na vápence a dolomity, na juhu na kremité porfýry. Nižšia časť chotára ako súčasť Košickej kotliny s obrubou Slovenského krasu, Slovenského rudohoria, výbežkov Čiernej hory, Šarišskej vrchoviny, Slanských vrchov a Bodvianskej vrchoviny sa člení na na kotlinovú pahorkatinu na niekdajšom dne kotliny a rovinu na priečnych nivách a náplavových kužeľoch tokov. Pahorkatinu tvoria väčšinou mladotreťohorné usadeniny a čast pokryté štrkovou formáciou. Podobný, menej štrkovitý charakter majú i nivy. Najvyššie časti Slovenského rudohoria, ako aj ostatnej obruby kotliny patria do mierne chladnej klimatickej oblasti, stredne vysoká a nižšia časť Rudohoria do mierne teplej vrchovinnej oblasti. Západnú časť Košickej kotliny, južné svahy Slovenského rudohoria a východnú časť Slovenského krasu odvodňuje Bodva s prítokmi. Hornád s ľavostrannými prítokmi, pravostranným Črmeľským a Myslavským potokom, Torysa a Olšava odvádza vodu z východných výbežkov Slovenského rudohoria, zo západných svahov Slanských vrchov a z Košickej kotliny. V hornatinnej časti je hnedá lesná pôda kyslá nenasýtená, prevažne štrkovitá, menej kamenitá, hlinitá až ílovohlinitá, Vo vyššej pahorkatine na štrkových formáciách a vo vyšších častiach náplavových kužeľov vznikli illimerizované pôdy, hlinité a ílovitohlinité. Nižšie časti náplavových kužeľov a terasová plošina majú hnedozeme. Na nivách sa vytvorili nivné a lužné pôdy. Chotár je vysokých polohách zalesnený zmiešanými lesmi (jedľa, buk), v nižších dúbravami a bučinami. Kotlina je až na malé zvyšky lesov v pahorkatine odlesnená. Jej najteplejšiu a najsuchšiu časť tvorí step až lesostep. Priemerné ročné teploty sú v rozmedzí 5-7 °C, priemerný ročný úhrn zrážok stúpa od 700 do 950 mm.

Kotlina patrí do teplej, mierne vlhkej klimatickej oblasti. Priemerná ročná teplota v Košiciach je 8,4 °C, ročný úhrn zrážok 630-660 mm. Okolo Hornádu jr výskyt divých kačíc. Koncom 19. storočia vznikol na darovanom pozemku rozsiahly mestský park. V miestnej časti Barca je väčší prírodný park v dezolátnom stave. Na Hradovej (severne od mesta) sa pripravuje ochrana náleziska suchomilných rastlinných druhov (dub plstnatý, sezel sivý, marinka sivá, horčička väčšia, ľan žltý, fúzatka prstnatá, krvavec menší, kamienka modropurpurová a iné). Je tu chránené nálezisko rašelinných spoločenstiev Moňok.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť