Košice - Kultúrne dedičstvo

Pamiatky

Mestská pamiatková rezervácia.

Lokalita gotického kráľovského hradu z 13. storočia.

Zvyšky mestských hradieb z 13.—17. storočia.

Kostol dominikánsky gotický asi z roku 1290, zbarokizovaný začiatkom 18. storočia, neogotický, úprava strechy z roku1903; nást. maľby barokové z roku1756; interiér barokový a neorománsky; nový kláštor z 1767.

Bývalý františkánsky kláštor, pôvodne gotický z 15. storočia, prestavaný v polovici 18. storočia, klasicistický upravený v rokoch 1810—20 pre potreby seminára.

Františkánsky kostol gotický zo 14. storočia, prestavaný v polovici 15. storočia, loď zbarokizovaná v roku 1724; reliéf Ukrižovania nad portá­lom gotický zo 14. storočia; interiér rokokový z 18. storočia. Kaplnka sv. Michala gotická z konca 14. storočia, rozšírená v roku 1508 o severnú loď (odstránená pri regotizácii v roku 1902), fragmenty gotických nástenných malieb; náhrobné tabule gotické a renesančné. Dóm sv. Alžbety gotický, budovaný na mieste starého od roku 1345, po požiari obnovovaný v rokoch 1378—1508, jedna z najvýznamnejších gotických stavieb na Slovensku i v celom Uhorsku; postavený pravdepodobne podľa plánu francúzskeho staviteľa Villarda de Honnecourt; upravovaný v 16.—18. storočí a v rokoch 1877—96 podľa projektu I. Steindla v zmysle puristickej gotiky — národná kultúrna pamiatka; na portáloch nové sochy od J. Marschalku, W. Anbrama a R. Argentiho, fasádovú plastiku doplnili sochami od F. Mikulu a Ľ. Lantayho a po­stavili kryptu F, Rákocziho II. so sarkofágmi od F. Mikulu a A. Andrettiho; krstiteľnica gotická; fragmenty gotických nástenných malieb; veľká kalvária gotická asi z roku 1420 na parapete južného oratória; socha sv. Štefana, Ladislava a Imricha na pilieroch chóru neskorogotická z 15. storočia; oltáre neskorogické hlavne z roku 1477, sochárska časť asi od Erhardta z Ulmu (pripisuje sa aj majstrom Štefano­vi a Alexandroví z Košíc), oltár Navštívenia z roku 1516, Poslednej večere zo začiatku 16. storočia (prenesený z kosto­la sv. Egídía v Bardejove v roku 1896), Smrti P. Márie a sv. Antona zo zač. 16. storočia, posl. s obrazom od P. Klimkoviča z roku 1860, a tabuľová maľba Metercie z roku 1516; drevené plastiky sv. Jána Almužníka a Sedembolestnej gotickej z 15. a 16. storočia, dva obrazy Ukrižovania (renesančné zo 17., barok z 18. storočia), sv. Jána Nep. barokový z 18. storočia; sochy v presbytériu na konzolách od J. Marschalku z konca 19. storočia; farebné okná od F. X. Zettlera z roku 1890; kazateľnica neogotická od W. Anbrama a P. Argeniho z roku 1896; oltáre neogotické z roz­hrania 19. a 20. storočia; oltár Košických mučeníkov z roku 1923. Urbanova veža gotická z konca 14. storočia; presta­vaná renesančná z roku 1628; náhrobné tabule gotické a renesančné; arkády z roku 1912.

Levočský dom neskorogotický z 15. storočia, prestavaný renesančný v 17. storočí a zbarokizovaný v 18. storočí, regotizovaný v roku 1910.

Meštianske domy gotické zo 14. a 15. storočia na námestí a v priľahlých uliciach, renesančne a barokovo prestavané, napokon klasicisticky upravené v 19. storočí.

Miklušova väznica vznikla v 16. storočí úpravou dvoch neskorogotických domov z 15. storočia. Živnostenský dom renesančný z konca 16. storočia, zbarokizovaný v Í8. storočí.

Kostol uršulínok, pôvodne renesančný ako evanjelický reformovaný z roku 1663 s kláštorom, prestavaný v roku 1898; interiér číastočne neskorobarokový z 18. storočia.

Budova bývalého šľachtického konviktu renesančná z roku 1657, zbarokizovaná v roku 1759; kaplnka z roku 1886.

Meštianske domy renesesančné zo 16.—17. storočia, zbarokizované v 17. storočí, klasicisticky upravené v 19. storočí.

Kostol jezuitov, neskôr premonštrátov s kláštorom, v ktorom bola košická univerzita, neskôr právnická akadémia, ranobarokový z roku 1684, veže upravené v roku 1875; kalvária ba­roková z polovice 18. storočia, výmaľba od E. Schroetta z roku1796; kaplnka Košických mučeníkov z roku1911.

Rákocziho palác (Technické múzeum) barokový zo l 7. storočia, postave­ný na gotickom jadre.

Budova Spišskej komory baroková zo 17. storočia, prestavaná v roku 1770.

Morová kaplnka baroková z roku 1715; fragmenty barokovej výmaľby; obraz sv. Ro­zálie od E. Halásza-Hradila z 1931.

Trojičný stĺp barokový z roku 1722.

Súsošie Immaculaty barokové na mieste bývalého popraviska od Š. Grimminga z roku 1723.

Palác barokový z roku 1754.

Bývalá radnica barokovo — klasicistická z roku 1780, reliéfy od J. Kraussa.

Kostol na Kalvárii barokový z roku 1758, veža z roku 1870.

Kostol rímskokatolícky barokový z roku 1771.

Meštianske domy barokové z 18. storočia.

Špitálsky kostol so starou nemocnicou barokovo—klasicistický z polovice 18. storočia.

Župný dom barokovo-klasicistický z roku 1779, upravený v Í9. storočí — národná kultúrna pamiatka. Bývalý hotel Čierny orol barokový klasicistický z roku 1782.

Budova manufaktúry na výrobu kameniny z roku 1804.

Biskupská rezidencia z roku 1804, upravená neorokokovo-klasicisticky z roku 1893; rokokový a empirický nábytok.

Kostol reformovaný vznikol adaptáciou skladišťa v roku 1811, veža z roku 1i853, prefasádovaný v roku 1895.

Kostol evanjelický klasicistický z roku 1816 podľa prof. J. J. Kitzlinga; oltárový obraz od J. Gzauczika a J. Müllera z roku 1816.

Csákyho palác (dnes Východoslovenské múzeum) klasicistický zo začiatku Í9. storočia.

Forgáchovský palác klasicistický zo začiatku 19. storočia.

Budova bývalej právnickej akadémie - neskoroklasicistická z roku 1849.

Meštianske domy klasicistické z 1. polovici 19. storočia.

Budova železničnej stanice v historizujúcom slohu z roku 1870.

Kostol gréckokatolícky neorománsky z roku 1886; oltárový obraz od E. Halásza-Hradila z roku 1926. Budova gymnázia z roku 1894.

Andrássyovský palác neobarokový z roku 1899.

Budova di­vadla z roku 1899; maľba od P. Gastgeba z roku 1899.

Budova súdu (dnes Rektorát Univerzity P. J. Šafárika) seces­ná z roku 1903.

Budova múzea neorenesančný z roku 1912 podľa projektu R. Lechnera.

Radnica secesná z roku 1912 podľa projektu E. Lechnera.

Budova policajného riaditeľstva z roku 1927.

Náhrobník K. Kőváryho podľa návrhu E. Halásza-Hradila.

Pamätné domy (ÚV KSS z roku 1945, čs. vlády z roku 1945, Košického vládneho programu — národná kultúrna pamiatka).

Pomníky: Ľ. Kukorelliho od A. Račku, padlým v 2. svet. vojne od Angela de Valentin a V. Löfflera, Sov. armády z roku 1946.

Náhrobník Ľ, Kukorelliho od A. Račku.

Pamätné tabule: J. Záborského, I. Henszlmanna od W. Anbrama, Rehora Urama-Pod tatranského, Z. Schőnherza od Ľ. Gogu, J. Bačíka od A. Račku, prvej priemyslovky na Sloven­sku.

Cintorín vojakov Sov. armády s pamätníkom od L. Komlóšiho z roku 1946.

Bronzové busty v Št. divadle J. Záborského a J. Borodáča (A. Račko), P. O. Hviez­doslava (J. Máthé) z rokov 1956—57, gobelínový záves podľa návrhu E. Zmetáka z roku 1960, vytkaný v roku 1969.

Socha maratónca na námestí maratónca od A. Račku z roku 1959.

Vo vstupnej hale budov Hutného projektu panneau od Fr. Gajdoša z 1960.

V Dome umenia vo foyeri kompozícia z drôtu a v malej koncertnej sieni intarzia v dreve od M. Klimčáka z roku 1962.

Barca:

Kostol rímskokatolícky gotický z 13. storočia, prestavaný v 20. storočí.

Kaštieľ barokový zo 17. storočia, klasicisticky prestavaný v 19. storočí.

Kúria baroková z 18. storočia, klasicisticky prestavaná v 19. storočí.

Kostol reformovaný tolerančný z roku 1795.

Kaštieľ secesný z roku 1910.

Košická Nová Ves:

Kostol rímskokatolícky ranogotický z roku 1297, upravený v roku 1510, prestavený v roku 1925 (neskorogotická socha Madony je v múzeu v Budapešti).

Myslava:

Kostol rímskokatolícky klasicistický z roku 1792.

Poľov:

Kostol rímskokatolícky klasicistický z roku 1822.

Šaca:

Kostol rímskokatolícky gotický zo začiatku 14. storočia barokový prestavaný po roku 1779.

Kaštieľ rokokový z roku 1776; baroková maľba od E. Schrőtta zo 70. rokov 18. storočia.

Buzinka:

Kaštieľ klasicistický z konca 18. storočia.

Ťahanovce:

Budova fary klasicistická z roku 1795.

Kostol rímskokatolícky neskoroklasicistický z roku 1850.

Významné osobnosti

Rodisko:
Viliam Antalffy (19. 5. 1878—2. 6. 1946), skladateľ a dirigent.

Achác Aranyossy (6. 5. 1870—29. 9. 1898), maliar a grafik; tu pôsobil a zo­mrel.

Béla Bacsó (6. 1. 1891—17. 2. 1920), maďarský sociálny spisovateľ a novinár.

Ján Bačík (25. 4. 1922 — ? 4. 1945), antifašista; zahynul v Manthausene.

Aurel Bászel (9. 10. 1845—20. 2. 1920), klasický filológ.

Alexej Bolgár (3. 7. 1883—26. 6. 1955), právnik, historik, činný v maďarskom robotníckom hnutí.

Ján Antoninus Cassoviensjs (1496—1548), lekár, humanista.

Gejza Czirbusz (17. 9. 1853—20. 7. 1920), geograf.

Ľudovít Čordák (9. 2. 1864—28. 6. 1937), maliar a grafik; tu zomrel.

Eugen Doby (4. 9. 1834—1. 7. 1907), medi­rytec, maliar.

Jakub Fridrich Fuker (?1749— ?1805), lekár, geograf.

Imrich Hensztlmann (13. 10. 1813—6. 12. 1886), historik umenia.

Anton Jasusch (24. 4. 1882—3. 7. 1965), maliar; tu pochovaný.

Mikuláš Ihász (26. 4. 1918-13. 8. 1946), maďarský antifašista, partizán.

Alex Jordánsky (15. 9. 1765-15. 2. 1840), náboženský spisovateľ.

Jakub Kassai (15. storočie), sochár.

Ľu­dovít Kemény (5. 9. 1859—?1927), hlavný archivár Košíc.

Gejza Kieselbach (l7. 4. 1893—3. 2. 1965), maliar; tu pochovaný.

František Klimkovič (31. 8. 1826—9. 4. 1890), maliar.

Vojtech Klimkovič (24. 3. 1833—10. 2, 1885), maliar.

Aladár Komját (11. 2. 1891—3. 1. 1937), maďarský novinár, publicista.

Konštantín Kövári (19. 9. 1882—17. 7. 1916), maliar; tu pôsobil a je pochovaný.

Kálmán Lang (1881—1915), funkcionár sociálnej demokracie.

Július Lechner (1816—26. 3. 1881), stavebný inžinier.

J. Július Major (13. 12. 1858—30. 1. 1925), klavírista.

Imrich Roth (?1814—26. 9. 1885), maliar, fotograf; tu zomrel.

Zoltán Schömhertz (23. 7. 1905—9. 10. 1942), pracovník KSČ, revolucionár.

Gabriel Schweitzer (1784—1845), banský odborník.

An­drej Semsey (22. 12. 1833—14. 8. 1923), mineralóg.

Ján Spillenberger ml. (1628—1697), maliar.

Jozef Szabó (14. 3. 1822—1. 4. 1894), maďarský mineralóg a geo­lóg.

František Sziklay (11. 10. 1883—19. 12. 1943), spisovateľ, literárny historik.

Ferdinand Uhryk (?1849—?1910), entomológ. Dezső Weinberger (28. 10. I926-? 12. 1944), maďarský antifašista.

Pôsobisko:

Ján Abrahámffy (1662-1728), básnik.

Kriš­tof Akai (1706-1766), filozof.

Alexander z Košíc ( 15.—16. storočie), sochár a rezbár.

Ján Andraščík (1799—1853), básnik, osvetový pracovník.

Michal An­drejevič Baluďanský (1769—1847), prvý rektor Petrohradskej univerzity.

Konštantín Bauer (1893—1928), maliar.

Jozef Bellágh (1781—1869), maliar, staviteľ; tu zomrel.

Ján Bocatius (1549—1621), básnik a pedagóg.

Janko Borodáč (1892—1964), režisér SND, národný umelec.

František Bossányi (1669—1726), filozof; tu zomrel.

Juraj Collinási {1907—1963), maliar.

Ján Fabricius st. (?—1675). teológický spisovateľ.

Gašpar Fejérpataky-Belopotocký (1794—1874), národný pracovník, vydavateľ.

Eugen Fried (1900—1944), komunistický funkcionár a novi­nár.

Ján KristianGrossinger (27. 9. 1728—1803), zoológ.

Ján Grotkovský (1902—1961), maliar.

Kornel Hájek (1920—68), operný režisér; tu zomrel.

Martin Hamuljak (1789—1859), organizátor kultúrneho života.

Elemér Halász-Hradil (1873—1948), maliar; tu zo­mrel.

Oldřich Hemerka (1862—1946), hudobný skladateľ, zberateľ ľudových piesní.

Jakub z Košíc (?—1463), rezbár, sochár.

Ján z Košíc (15.—16. storočia), sochár.

Anton Janoušek (1877—1941), komunistický politik, predseda Rady ľudových komisárov SRR.

Ľudo­vít Jeitles (1830—1883), zoológ, archeológ.

Ignác Klimkovič (1800—1852), maliar a sochár; tu zomrel.

Daniel Kmeť (1783—1825), hvezdár, pedaeóe.

Peter Konečný (1906—1954), maliar.

Ján Korponay (1819—1881), geografický historik.

Jozef Majkut (1909—63), maliar.

Janko Matuška (1897—1959), hudobný skladateľ.

Karol Murgaš (1881—1925), pedagóg.

Viktor Myskovszky (1838—1909), historik umenia.

Jozef Pajtáš (1900— 1960), očný lekár.

Martin Palkovič (1606—1662), scholastický filozof.

Anton Prídavok (1904—1945), básnik, rozhlasový pracov­ník; tu pochovaný.

Joachim Rheticus (1514—1576), Koperníkov spolupracovník; tu zomrel.

Emil Rusko (1900—1961), rozhlasový pracov­ník, spisovateľ.

Erazmus Schrött (1755—1804), ma­liar; tu zomrel.

Elo Šándor (1896—1950), spisovateľ.

Vojtech Šípoš (1888—1969), architekt.

Eduard Škultéty (1825—1891), pedagóg; tu zomrel.

Jur Tesák-Mošovský (okolo 1545—1617), dramatik, básnik.

Samuel Timon (1675—1736), his­torik.

Ján PavelTomášek (1802—87), pedagóg, pub­licista.

Jozef Tomášik-Dumín (1900—1937), básnik.

Rehor Uram-Podtatranský (1846—1924), spisovateľ; tu zomrel.

Gejza Vámoš (1901—1956), spisovateľ.

Jonáš Záborský (1812—1876), spisovateľ.

František Zomb (1779—1823), hudobný pe­dagóg.

Jozef Zomb (1788—1850), hudobný pedagóg.

Študovali:
Július Barč-Ivan (1909—1953), dramatik.

Ľudovít Kukorelli (1914—14), hrdina SNP in memo­riam.

František Hečko (1905—1960), spisovateľ.

Tradície
V pol. 20. stor. tu pôsobila Z. Virágová, známa svojimi lyrizujúcimi krajinkami v duchu naivného realizmu. Od roku 1957 tu pôsobí folklórny súbor Čarnica.

Košická Nová Ves:

Variant ľud. odevu —Kendice.

Myslava:

Potočná radová zástavba. Murované domy so sedlovou alebo valbovou strechou sú zo zač. 20. storočia. Dvory sú uzavreté bránami a bráničkami so stĺpmi zakončenými štylizovanou ľudskou hlavou. Mužský odev: Košeľa z domáceho plátna so stojatým golierom a rukávmi všitými do manžiet, je vyšívaná okolo roztrihu, na golieri a na manžetách bielym, červeným a modrým hodvábom. Plátenné široké nohavice (gače), nazberané po celej dĺžke, siahali do polovice lýtok, naspodku boli vystrapkané, spevnené mriežkou. Nosila sa k ním zástera (šurc), dávnejšie biela, so širokou mriežkou na spod­nom okraji, potom pestro vyšívaná strojom. Súken­né biele nohavice (hološne); kožúšok (brušľak) z bielej barančiny; vesta (ľajblik) z čierneho alebo červeného súkna, bohato vyšívaná pestrofarebnou vlnou, zdo­bená bielymi gombíkmi; tmavomodré vesty starších mu­žov sú lemované červeným súknom a mosadznými gombíkmi. Odev v zime: trojštvrťový biely súkenný kabát kimonového strihu, lemovaný modrým súk­nom (huňa), dlhý kabát z bieleho súkna s prelože­ným golierom (čuha). Obuv: krpce (bočkory), čižmy, baganče. Ženský odev: Vývinove starší typ ženského odevu sa nazýva hacarka, novší, ovplyvnený maďar­ským etnikom, tzv. maďarka. Spodník (podolok) je z dvoch pôl plátna. Oplecko s predným a zadným stanom, spolu so širokými dlhými rukávmi všitými do goliera a do manžiet; golier, manžety a riasenie pri golieri sú vyšívané. Košeľa je dlhá po kolená, s užšími rukávmi ako oplecko. Sukňa (kabát) z farbiarčiny je zošitá spolu s vyšívaným živôtikom (vist) z červeného súkna, fialového alebo zeleného plyšu; sukňa z kartúnu alebo iných materiálov bola samostat­ná. Nosil sa k nej živôtik (ľajblik) a kožúšok (brušľak) z bielej barančiny, na ktorej boli vpredu vyšívané ruže. Zástera (šorc) starého typu je z farbiarčiny, novšia z plátna, ktoré je bohato pretkávané a kombinované s výšivkou. Vlnená zástera (volňavka) je tkaná z bieločiernej ovčej vlny, novšie šorce majú zaokrúhľova­né rohy s volánom. K sukni s prišitým živôtikom sa nosil pás tkaný z červenej vlny, na ktorom sa viazali vlnené šnúrky. Odev v zime: kožuch (palelotka) voľ­ný kabátik po pás z rozličného materiálu, na zimu podšitý. Obuv: krpce, čižmy, topánky. Dievky majú vlasy zopnuté v tyle hlavy sponkou a na konci rozpustené (na kudzeľku), vydaté ženy majú vlasy upravené do účesu nazývaného chomoti (starší typ) s podkladom ovinutým tkanicou; pri novšom type účesu komľa sú vlasy obkrútené okolo polooblúkového mosadzného hrebeňa spojeného drevom. V 19. storočí nosili vydaté ženy cez čelo uviazanú čiernu zamatku a na to čepiec z paličkovaných farebných čipiek zo Solivaru. Mladšie ženy si uväzujú malú šatku (konťošku). Výzdoba: bohaté farebné prietky kombinova­né výšivkou vývinove mladšou, krížikovým a plným stehom po niti i podľa predkreslenia. Pestrofarebný rastlinný štylizovaný i naturalistický ornament. Tradičné tance: rezgő, karika, sviečkový, polka. Pôsobí tu miestna folklórna skupina, ktorá predvádza pozoruhodný svadobný sviečkový tanec.

Šaca:

Hromadná cest­ná zástavba. Pôsobí tu folklórny súbor Železiar.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť