Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 OKRES: Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto, Liptovský Mikuláš, Martin, Námestovo, Ružomberok, Turčianske Teplice, Tvrdošín, Žilina
Liptovské Sliače

Základné informácie

Podujatia a akcie

Inzercia v obci

Súčasnosť obce

História

Príroda

Kultúrne dedičstvo

Fotogaléria

Mapa

Fórum obce

Firmy v obci

Správy z obce

Dokumenty na stiahnutie


Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Liptovské Sliače - Kultúrne dedičstvo


Pamiatky

Kostol rímskokatolícky pôvodne gotický z rokov 1326-1234, z roku 1570 klenba a opevnenie, veža z 80. rokov 17. storočia (dokončená v roku 1706), zbarokizovaný v prvej polovici 18. storočia, rozšírený v roku 1830 a predĺžený v roku 1898, v rokoch 1956-1961 obnovený, v interiéri sa nachádzajú nástenné maľby zo 14. a 15. storočia odkryté a reštaurované, gotické architektonické detaily a nástenné maľby, bočné neskorogotické krídlové oltáre z rokov 1500-1510, na hlavnom oltári tabuľová maľba z roku 1517
Zvonica drevená ľudová zo začiatku 19. storočia

Významné osobnosti

Rodisko:
Jozef Hanula (1863 – 1944), maliar

Pôsobisko:
Andrej Hlinka (1864 – 1938), ľudácky politik

Tradície

Potočná radová zástavba vznikla splynutím troch dedín (Vyšného, Stredného a Nižného Sliača). Zo začiatku 20. storočia pochádzajú rady zrubových omazaných a obielených sýpok s voľne nasadenou strechou, na štíte sú vetracie otvory, v priečelí vstupná bránka. Značná časť mužov chodila ako profesionálni pastieri aj do iných dedín Liptova. Rozšírená bola domáca výroba praslíc vylievaných olovom, bačovského riadu a pletenie košíkov, ešte v prvej polovici 20. storočia aj paličkovanie čepcov prevažne z bielej bavlnenej priadze, prípadne s drobnými farebnými motívmi. Na prelome 19.-20. storočia výroba romboidných spiniek na mužské košele. Nosí sa tu variant stredoslovenského ľudového odevu.

Mužský odev: plátenné gate, košeľa z ľanového plátna so širokými rukávmi, s výšivkou na stojanovom golieri a okolo rázporku. Biele súkenie nohavice s dvoma rázpormi zdobenými červenou, zelenou a žltou vlnenou šnúrou. Vesta z čierneho súkna s kovovými gombičkami má okraje lemované bielym a červeným súknom. Hnedý kožúšok (kamizol), remeň, široký opasok je na tri kovové spony. Odev v zime: trojštvrťový biely súkenný kabát kimonového strihu (haliena), zdobený farebnými šnúrami alebo trojštvrťový kožuch z barančiny. Obuv: krpce, súkenné krátke mäkké kapce (kopitcá), súkenné biele kapce a čierne čižmy. Na hlave nosili čierny klobúk s vysokým dienkom a baranicu.

Ženský odev: oplecko s dlhým predným dielom, dlhé rukávy zakončené volánikom. Oba diely sú všité do goliera. Spodná plátenná sukňa (opaskulica), vrchná sukňa (staršia – zelená, novšia – biela) skladaná, siahajúca po členky. Živôtik zdobený stuhami a bortňami. Zástera – šata je jednofarebná alebo s veľkým kvetinovým vzorom. Sviatočná biela záponka – šatka štvorcového tvaru s vlnenými strapcami sa nosila okolo hrdla, prekrížená na prsiach. Odev v zime: kabátik (jupka), podšitý kabátik (surienka), trojštvrťový kožuch hnedý alebo biely s vyšitými farebnými kvetmi, lemovaný čiernou barančinou. Obuv: krpce, kapce, čižmy. Účes: dievky sa česali na jeden spustený vrkoč, ženy si robili účes z dvoch prameňov vlasov, skrútených do dvoch rožkov. Čepiec sa skladal z dienka a širokej čelenky (čipky) visiacej až po plecia. Na čepiec sa viazala štvorcová šatka.

Do polovice 20. storočia sa v rámci zimného zvykoslovného cyklu zachovala tradícia obchôdzkových ľudových hier (betlehemská hra, trojkráľová hra a chodenie s hviezdou, ako aj fašiangové obchôdzky s bursou, ktorej účastníci boli preoblečení za rôzne postavy v pestrých maskách). Folklórna skupina vystupuje na slávnostiach spevu a tanca vo Východnej, v Strážnici i v zahraničí. Rozšírená je výroba i hra na sláčikových nástrojoch (oktávke, korýtkovej a kôrovej base i kôrovej trúbe). Tradičné piesne sú uspávanky, krstinové, k detským hrám, bohatstvo trávnic, pasácke, pastiersko-zbojnícke, pri sadení stromčekov, na malinách, na priadkach, na záletoch, bohatý cyklus svadobných piesní, piesne k rázovitým tancom, na fašiangy, na Veľkú noc (Morena a iné), na máje, piesne jánske, regrútske a vianočné.

Ľudové tance: a ty Hana, cipovičkam do kolesa, hajdúch (odzemok), ja mazúr, kečkuvanec, kúdelečka, mladuchin tanec, na dva kroky, osebe, panský, ponad fľašku, pomedzi poháriky, na stole, strašiak, svadobnô osebe, svadobný valčík, šikovná, tanec s pohárom piva na hlave a venčekový.

Tradičná je veľká sláčiková hudba, ktorú pestujú príslušníci viacerých rodín.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť





 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.