Malá Tŕňa - Príroda

Nadmorská výška v strede obce je 180 m n. m., v chotári 108- 469 m n. m.

Geologicko-horninové typy v katastrálnom území Malej Tŕne

Tektonická činnosť koncom starších treťohôr výrazne poznačila geologický vývoj v katastrálnom území obce. V období vrchného miocénu - v bádene, začala v chotároch dnešnej Malej a Veľkej Tŕne sedimentácia hornín paleozolického veku, ktorá bola zapríčinená práve už uvedenou tektonickou činnosťou. Tak sa vytvorila pomerne celistvá kryha ako ostrov na podhorí Zemplínskych vrchov, ktorú tvoria predkarbónske biotitické a dvojsľudné pararuly, svory a svorové ruly, permské zlepence, sivé bridlice, vrchnokarbónske pieskovce /tufy/, pelitické bridlice s vložkami kremenitých porfýrov a ich tufov, ako aj aleuritické bridlice hnedočervenej farby.

Z uvedeného vyplýva, že Malá Tŕňa sa rozprestiera pod Zemplínskymi vrchmi, ktorých geologicko-horninové typy sú vulkanického pôvodu. Zo sopečných hornín sú zastúpené najmä andezity, ryolity a ich tufy. Nachádzajú sa tu tiež klasické sedimenty pieskovcov /tufov/, zlepencov, dovitých bridlíc, arkóz a sľúd /severná časť vinohradníckeho honu Lastovičie/. Južne a východne od Malej Tŕne v smere na Černochov sa nachádzajú paleoryolity až paleodacity a sedimentárne vulkanoklastiká, ktoré sú veľmi vhodné na pestovanie tokajských odrôd viniča hroznorodého a predurčujú tiež výrobu veľmi kvalitných tokajských vín /ostatné uznané vinohradnícke hony v Malej Tŕni/.

Karbónske horniny vytvárajú svojráznu geologicko-horninovú kryhu v Malej Tŕni, hlavne v celom areáli chránených tufových tokajských historických pivníc. Sú to tiež veľmi vhodné geologicko-horninové typy na pestovanie tokajských odrôd viniča hroznorodého /Furmint, Lipovina, Muškát žltý/.

Zdroj: PhDr. Juraj Zadanský, CSc. Publikácia Náčrt dejín obce Malá Tŕňa

Vlastivedné múzeum v Trebišove