|
|
Špačince - Príroda
Špačince ležia na Trnavskej pahorkatine v plytkej širokej doline Krupanského potoka. Odlesnený chotár je pahorkatina s plochými, sprašou pokrytými chrbtami, rozčlenenými dolinou. Na sprašiach má černozemné pôdy, v doline nivné. Nadmorská výška obce v jej strede je 160 m n. m., v jej chotári 155 - 170 m n. m.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť
Špačince ležia v severnej časti Trnavskej pahorkatiny, v plytkej širokej doline Krupanského potoka, 5 km od okresného mesta Trnavy. Rozloha špačinského chotára je 2210 ha, v nadmorskej výške 160 m.
Na severe susedí s Jaslovskými Bohunicami, na severovýchode s Malženicami, na juhu s Trnavou, na západe s Bohdanovcami a na severozápade s Dolnou Krupou. Z pôdnych typov prevláda černozem. Cez obec tečie Krupanský potok. Celý jeho tok od prameňa v prekrásnom údolí pod Cerovým vrchom v Malých Karpatoch až po ústie pri Dolných Lovčiciach meria 26 km, má spád od 200 do 132 m.
Chotár obce sa menil rozorávaním lúk a pasienkov, upravovaním ciest a najviac sa zmenil po pozemkovej reforme v roku 1926 – 27: z veľkých lánov ostali malé roličky.
Špačince majú suchozemské mierne podnebie so sotva dostatočnou vlhkosťou. Prvé mrazy začínajú v novembri a posledné bývajú aj v apríli. Pôda niekedy rozmŕza v marci a vtedy sa obyčajne začína siať. Boli však aj roky, kedy už vo februári bolo možno siať. Sneh napadne už v novembri a topí sa niekedy až v apríli. Zriedkakedy napadne 50 cm. V minulých rokoch sneh zavial cesty a autobusová doprava bývala prerušená na 1 – 2 mesiace. Nakoľko ešte nebola príslušná mechanizácia na odstraňovanie závejov, Špačinčania odhadzovali sneh smerom do Trnavy po chotár a za obcou smerom do Dolného Dubového a Jaslovských Bohuníc.
Prvé búrky začínajú obyčajne v apríli (niekedy i v marci) a vyskytne sa aj krupobitie. Pomerne často bývajú vetry, v zime od severu, v lete od severozápadu. Vodné zrážky sú nepravidelné a následkom tlakových porúch býva premenlivé počasie. Priemerná ročná teplota je 10 ºC, v januári -1,6 ºC a v júni až 21 – 22 ºC. V posledných rokoch i nad 30 ºC.
V kanonickej vizitácii z roku 1561 sa hovorí, že obyvateľstvo Špačiniec bolo čiastočne chorvátske – všetci katolíci. Toto obyvateľstvo sa prisťahovalo v roku 1550 po páde Kostajnice. Vtedy sa juhoslovanskí utečenci usadili v jednotlivých obciach až po Kátlovce. Zachovali sa tu rodové mená utvorené z krstných mien s príponou –ič, ktorá je charakteristická pre juhoslovanské mená. Aj najstarší zemepáni v Špačinciach boli Uzovič a Lukačič. V obci bolo 35 rodín s priezviskom končiacim na –ič, -vič, napr. Demovič, Ivanovič, Mackovič, ktoré si zachovali svoj charakter až dodnes. Zachoval sa ja počet obyvateľov obce v niektorých rokoch. V roku 1713 mali Špačince 636 obyvateľov, podľa náboženstva všetci boli katolíci. V roku 1880 mali už 1235 obyvateľov, v roku 1890 -1228 obyvateľov, v roku 1910 – 1668 obyvateľov, v roku 1919 – 1662 obyvateľov, z toho 761 mužov a 901 žien. V roku 1921 mali Špačince 1630 obyvateľov, v roku 1930 – 1801 obyvateľov a 315 rodín.
Zdroj: Mgr. Milan Čerešňák, Špačince 1275 - 1995
|