Špačince - Cirkevné dejiny

1. Dejiny kostola

Špačinský rímsko-katolícky kostol je zasvätený Narodeniu Panny Márie. Pôvodne bol gotický a postavený v roku 1312. Zachovala sa z neho časť presbytéria, kde je dnes kaplnka Panny Márie.

Kostol spustošili Bocskayove a Thökölyove vojská v rokoch 1605 a 1683, kedy Trnava zažila najväčšiu pohromu vo svojich dejinách spolu s okolím. Od roku 1631 do roku 1711 Špačince boli filiálkou Bohdanoviec.

Kostol mal 37 m vysokú vežu, ktorej roku 1777 dali novú kupolu. Najstarší zvon v nej je malý zvon z roku 1895, ktorý je zasvätený ku cti Najsvätejšieho srdca Ježišovho. V prvej svetovej vojne ho ponechali, keď ostatné tri zvony v roku 1916 zobrali pre potreby armády. Pri ich zhadzovaní z veže, zvon, ktorý bol zasvätený Nepoškvrnenej P. Márii, praskol. V roku 1922 špačinskí občania urobili zbierku a kúpili nové zvony. Nové zvony doviezli 5. júla 1923 a o krátky čas ich posvätili.

Zvony majú po obvode uliate bohaté ornamenty. Tóny veľkého, stredného a malého zvona znejú ako akord A-mol. Najmenší zvon bol pravdepodobne určený ako umieračik. Po zavedení elektrického pohonu sa nepoužíva.

V kostole boli tri krypty: pred hlavným oltárom mala kryptu rodina Spaczayovcov. V kaplnke sv. Martina (terajšia kaplnka sv. Anny) je krypta rodiny Gillianyovcov a hlavnej lodi kostola bola krypta rodiny Ramacsayovcov. Pavol Spaczay, ostrihomský biskup, v roku 1749 zložil 1763 florenov zlatých na fundáciu za Spaczayovcov, ktoré sa mali odbavovať v špačinskom kostole. Zomrel roku 1751 a je pochovaný v špačinskom kostole pod kaplnkou sv. Anny. 6. marca 1816 zomrel Pavol Revay a pochovaný bol pod starým kostolom. Tabuľa s erbom je zachovaná pri vchode do sakristie nového kostola.

2. Fara a duchovní

Rímsko-katolícka fara existuje v našej obci od roku 1332. V rokoch 1619 až 1626 v bojoch Bethlenovcov, ktorí obsadili Trnavu a robili výpady do jej okolia, faru zničili a farára odvliekli. V roku 1711 bola fara znovu zriadená. Terajšia budova fary bola postavená v roku 1910. Špačince patria medzi najstaršie farnosti. Prví duchovní boli domáceho pôvodu. Farnosť bola filiálkou Bohdanoviec. Až v roku 1711 sa stali Špačince riadnou farnosťou.

Duchovní v Špačinciach sa striedali pomerne často. Pravdepodobne to bolo pod vplyvom blízkej Trnavy, prečo sa o faru v Špačinciach uchádzali aj kňazi uprednostňovaní cirkevnou vrchnosťou. Celé polstoročie tu pôsobil iba Anton Farkaš. Bol účastníkom napoleonských vojen a preto dočasne prerušil teologické štúdia. Špačince sú známe aj tým, že z okolitých obcí majú najvyšší počet kňazov - seleziánov. Niektorí z nich šírili slovo božie ako misionári za hranicami našej republiky i mimo Európy. Špačince majú aj 27 rehoľných sestier.

3. Nový kostol

V Špačinciach sa z roka na rok zvyšoval počet obyvateľov a starý kostol nestačil pojať veriacich najmä počas významných cirkevných sviatkov. Niektorí naši občania navrhovali stavať nový kostol pod lipami, iní v strede dediny.

Na jar roku 1939 zbúrali starý kostol a začali stavať po ľavej strane starého kostola. Na žiadosť pamiatkového úradu ponechali vežu, sanktuárium a kaplnku sv. Anny. Nový kostol zabral 2/3 miesta, na ktorom stál starý kostol a preto je veža na pravom boku. Je zaujímavé, že celá stavba trvala len 5 a pol mesiaca. Bol tam aj nový oltár. Organ ponechali pôvodný, ktorý bol dovezený do starého kostola a vtedy už mal 75 rokov. Peniaze na stavbu kostola boli z rôznych zdrojov. Bočný oltár Krista Kráľa dal zhotoviť Šimon Henček, špačinský rodák, ktorý býval v Argentíne.

4. Cirkevné pamiatky

Na cintoríne po ľavej strane kostola je kalvária z roku 1797 s barokovým krížom. V roku 1873 veriaci postavili 14 staníc a v roku 1930 boli do staníc namaľované obrazy. Obnovili ich v sedemdesiatych rokoch a v Ríme ich posvätil pápež Pavol VI.

Na cintoríne je aj socha sv. Trojice z roku 1717. Popri nej je socha sv. Vendelína z roku 1807, ktorá bola pôvodne za dedinou po ľavej strane cesty do Malženíc. Sochu dal postaviť Pavol Révay.

Po pravej strane cesty od Trnavy je kríž s obrazom Trnavskej Panny Márie. Jej pravé oko vraj krvácalo v dobe moru, ktorý bol v Trnave roku 1710, kedy naň zahynulo 787 osôb. Predpokladá sa, že obraz sem dali v uvedenom roku po zastavení moru ako poďakovanie, že sa nerozšíril aj do Špačiniec.

Na ľavej strane trnavskej cesty stojí socha Krista Kráľa z roku 1678 a dal ju postaviť Pavol Orban, kráľovský radca. Priviezli ju z Lišova, okres Krupina. Pod sediacim Kristom Pánom sú z kameňa vykresané všetky mučiace nástroje. Socha je dodnes zachovalá a chránená Pamiatkovým úradom.

V roku 1929 v dedine postavili sochu sv. Rodiny a na konci dediny, po ľavej strane cesty do Dolného Dubového, stojí osamelá socha Božia muka.

Po ľavej strane potoka pri moste stála v minulých rokoch kaplnka sv. Jána Nepomuckého, ktorá je dnes pri MŠ. Socha sv. Floriána bola umiestnená vo výklenku steny bývalého liehovaru a dnes je na budove požiarnej zbrojnice.

5. Náboženský život

V roku 1924 v Špačinciach vznikol miešaný spevokol, ktorý štvorhlasne nacvičoval piesne pre náboženské potreby.

15. októbra 1927 špačinské deti boli v Dolnej Krupej na birmovke a 7. januára 1932 bola prvá birmovka v Špačinciach. Od roku 1927 boli v obci aj misie. Špačinčania chodievali na púte do Šaštína a do Mariánky, pešo ta i späť a keď prišli z púte svojim známym dávali odpustky. Toto sa zachovalo podnes.

Okrem riadnych procesií v Špačinciach sa konali procesie k sv. Trojici, sv. Vendelínovi a k sv. Floriánovi. Cez krížové dni boli tri procesie: k Božej muke, k sv. Jánovi Nepomuckému a j Trnavskej Panne Márii. Na jar na sv. Marka sa robievali procesie na posviacku ozimín.

6. Organisti

Do roku 1923 organista mal na starosti i zvonenie. V roku 1924 ho školská stolica oslobodila od tejto povinnosti. Zvonenie mal na starosti jeden kostolný žobrák a ročne mu platili z obecnej pokladne. Organistovou povinnosťou bolo aj obstarávanie oblátok do kostola.

Zdroj: Mgr. Milan Čerešňák, Špačince 1275 - 1995