Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 OKRES: Dunajská Streda, Galanta, Hlohovec, Piešťany, Senica, Skalica, Trnava
Špačince

Základné informácie

Podujatia a akcie

Inzercia v obci

Súčasnosť obce

História

Príroda

Kultúrne dedičstvo

Informácie z obce

Cirkevné dejiny

Poľnohospodárstvo

Školstvo

Kultúrno-spoločenský život

Spoločenské organizácie

Zdravotníctvo

Fotogaléria

Mapa

Fórum obce

Firmy v obci

Správy z obce

Dokumenty na stiahnutie


Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát

Odkazy na iné stránky

Clip in vlasy nájdete za najlepšie ceny: Clip in vlasy. Jedine u nás 100% ľudské clip in vlasy.

Dochádzkový systém <<

Región Tekov

Horehronie

Región Hont

Svadobné šaty

Golfové potreby

Internetový obchod iNAKUP.sk špecialista na notebooky asus.

Internetový obchod s LED svietidlami

FreeSpace Portal

Monitoring pracovného času zamestnancov

Nástenné hodiny



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11786

Počet fotografií:
9383

 

 

 

Špačince - Poľnohospodárstvo


1. Poľnohospodárske pomery po prvej svetovej vojne

V rokoch 1926/27 po uskutočnení pozemkovej reformy nastala zmena špačinského chotára. Z veľkých lánov ostali malé roličky. Rozdelené boli všetky vtedajšie pozemky, ktoré patrili grófom a zemanom a skončila aj ich moc. Zostali len role pridelené k Novému majeru.

Základnú vrstvu roľníkov tvorili maloroľníci do 5 ha, ktorých bolo v obci 34 %. Nemali dostatok pôdy, ani dobytka a svoje pozemky obrábali vlastnými silami. Za I. ČSR skoro všetci boli zadĺžení a majetok im stále ohrozovali exekútori. Daňová sústava bola neprehľadná, preto roľník si ani nemohol plniť daňové povinnosti.

V máji roku 1930 sa uskutočnilo sčítanie hospodárskych závodov a výsledkom bolo, že skoro všetci občania sa živili roľníctvom. Len málo robotníkov pracovalo v trnavskom cukrovare.

Nakoľko roľníctvo bolo hlavným zamestnaním Špačinčanov, chovalo sa pomerne mnoho dobytka. Ešte počas prvej svetovej vojny rozšíril sa chov kôz, ktoré pásol najatý pastier. Pasenie dobytka a oviec v Špačinciach nepamätal nikto už ani v roku 1930. Posledné pasienky boli niže liehovaru, ale tie roku 1863 rozparcelovali medzi občanov. Značný bol chov koní a chovali sa zväčša ľahké kone. V kronike je záznam, že v roku 1934 špačinskí roľníci začali sadiť nový druh kukurice zvanej kurajka, podľa Kuraja, ktorý sa roku 1925 po parcelácii usadil v obci a vo veľkom pestoval túto kukuricu.

V nasledujúcich rokoch nedošlo k podstatným zmenám. Od roku 1942 pri každej mláťačke bol ustanovený úradný kontrolór. Ten predkladal záznam o výmlate na notársky úrad, kde každému roľníkovi vypočítali aké množstvo zbožia si smel ponechať pre seba, pre dobytok, na semeno a na odovzdanie Obilnej spoločnosti.

 

2. Poľnohospodárstvo po roku 1945

Po prechode frontu v roku 1945 roľníci si museli navykať na nové poriadky, bolo potrebné hospodáriť po novom. Nadriadené úrady už na roky 1946 – 1949 naplánovali osevné postupy. Plán bol rozpísaný na každého roľníka, ale v skutočnosti sa mu výroba neprispôsobila. Začalo sa aj s plánovanou výrobou mäsa, mlieka a vajec. Toto nariadenie Povereníctva výživy sa tiež ťažko presadzovalo. Do toho prišiel veľmi suchý rok 1947, kedy od marca do novembra nepršalo a miestami sa neurodilo ani toľko, koľko sa dalo do zeme. Účinok sucha sa pociťoval aj na jar roku 1948.

Kolektivizácia v päťdesiatych rokoch patrí tiež k dejinám Špačiniec. V roku 1947 bol v obci založený Jednotný zväz slovenských roľníkov, ale nesplnil svoje poslanie. Vo februári roku 1948 bolo založené Roľnícke strojové družstvo (RSD). Od roku 1949 sa začali zakladať jednotné roľnícke družstvá, zatiaľ na základe dobrovoľnosti.

V roku 1950 RSD pretvorili na JRD. Začalo sa hospodáriť, no začiatky boli ťažké, veď sa stalo, že pracovníci aj pol roka nedostali výplatu. Novinkou bola Štátna strojnotraktorová stanica v Trnave, ktorá zriadila v obci brigádne stredisko so všetkými mechanizmami. Nábor do družstva pokračoval a to rôznymi metódami. Nebolo ľahké vzdať sa rolí, ktoré ťažko nadobúdal otec i starý otec. Jednako však 25. septembra 1952 JRD bolo založené. V roku 1953 JRD malo 325 členov. Pravdaže vyskytli sa aj ťažkosti. V tomto roku sa na poliach objavili prvé kombajny a na stredisku dokončili nový kravín, kde sústredili dojnice.

V rokoch 1954 – 1956 sa objavili odhlášky z družstva a pracovná morálka nebola najlepšia. Po roku sa situácia zlepšila. V roku 1957 boli prvý krát doplatky na pracovnú jednotku.

V rokoch 1954 – 1957 sa dobudovalo družstevné stredisko. V roku 1961 začali vyplácať vyrovnávací príspevok k dôchodkom a v roku 1962 i prídavky na deti. Družstvo bolo úspešné, o čom svedčia viaceré zahraničné návštevy. V stredisku boli dokončené sociálna budova s kanceláriami, kuchyňou, jedálňou, bufetom a so spoločenskou miestnosťou. V roku 1961 pribudli ďalšie poľnohospodárske budovy a zariadenia.

V roku 1968 družstvo zaviedlo pevné peňažné odmeňovanie bez pracovných jednotiek a záloh. V tých rokoch bolo hlavné zameranie družstva na výkrm hovädzieho dobytka a na výrobu bravčového mäsa. V roku 1974 družstvo prešlo na bezzáhumienkové hospodárenie a upravil sa aj výdaj naturálií. Dobré výsledky sa dosahovali aj v produkcii zrnín a úspešne sa rozvíjala celá živočíšna výroba. Vedenie družstva venovalo značnú pozornosť svojim členom. Poriadalo pre nich rôzne zájazdy, rekreácie a aj kúpeľnú liečbu. Z kultúrneho fondu podporovalo aj športovcov.

V októbri 1975 bývalý ONV (Okresný národný výbor) v Trnave rozhodol o zlúčení JRD Špačince, Jaslovské Bohunice, Radošovce, Paderovce a Malženice v jeden spoločný poľnohospodársky podnik s názvom JRD Svornosť so sídlom v Jaslovských Bohuniciach s platnosťou od 1.1.1976.

Družstvo sa zameriavalo na výrobu obilovín, kukurice na zrno a osivo, cukrovú repu a strukoviny. Najvyššia úroda bola zaznamenaná v roku 1984 a to 6,65 t/ha. Živočíšna výroba bola široko rozvetvená v chove hovädzieho dobytka a ošípaných.

31. augusta 1990 sa konala členská schôdza JRD Svornosť, na ktorej sa rozhodlo, že 31. decembra 1990 dôjde k zániku družstva a k rozdeleniu jeho majetku bývalým družstvám.

1. januára 1991 vzniklo v Špačinciach samostatné družstvo pod názvom Poľnohospodárske družstvo Špačince. Výroba družstva sa zameriava na pestovanie husto siatych obilovín, kukurice, cukrovej repy a krmovín. V živočíšnej výrobe má výkrm hovädzieho dobytka a ošípaných. Už v roku 1991 došlo v zmysle platných predpisov k uplatňovaniu si svojich nárokov z družstva celkovej výmery pôdy, ktorú občania dali do užívania pri zakladaní družstva v roku 1952.

 

3. Štátne majetky

5. októbra 1939 Slovenský štát prevzal veľkostatok od bývalého Dioseckého cukrovaru, ktorý po zabratí južného slovensko-maďarského pohraničia pripadol Maďarsku. K týmto majetkom pripojili Lukachichov a Majláthov majer s pozemkami, malženický a Bertov majer a Gáň.

ŠM (Štátne majetky) prevzali budovy v dezolátnom stave a preto v rokoch 1941 až 1943 urobili rozsiahlu výstavbu. V rokoch 1959 – 1962 pri ŠM bolo zriadené Poľnohospodárske učilište, odbor pestovateľ – chovateľ. Úlohou ŠM bolo zabezpečovať výrobu osív a sadív a na úseku živočíšnej výroby chov hovädzieho dobytka. Od 1. mája 1995 je hospodárstvo Špačince súčasťou Štátneho majetku Semat v Trnave, ktorý je akciovou spoločnosťou.

 

4. BIOGAL , akciová spoločnosť

Výsledky v chove hydiny, ktoré sa dosahovali v Trnavskom okrese v šesťdesiatych rokoch, neboli na želateľnej úrovni. Preto viaceré poľnohospodárske organizácie sa rozhodli založiť spoločné výrobné družstvo špecializované na prvovýrobu.

V roku 1967 do podnikového registra bol zapísaný podnik Hydinárske družstvo, neskoršie Spoločný poľnohospodársky podnik pre živočíšnu výrobu, ktorý začínal v bývalých budovách JRD. Tam sa mal predtým vyrábať fibulín. Dnes je to BIOGAL, akciová spoločnosť a jeho hlavným programom na farme v Špačinciach je chov nosníc, výroba konzumných vajec, výkrm brojlerových kurčiat a výroba mäsa. Patrí k nej aj farma v Trnave, vo Vrbovom a v Smoleniciach.

Akciová spoločnosť Biogal sa aktívne zapája aj do verejného života. V minulých rokoch poskytla obci okrem iných foriem aj finančnú pomoc na výstavbu domu služieb. V roku 1994 podporila zdravotné stredisko prostredníctvom obecného úradu a taktiež podporila aj stolnotenisový oddiel, ktorý ju úspešne reprezentuje.

 

5. Šľachtiteľská stanica

Šľachtiteľská stanica ďateľovín vznikla v Špačinciach v roku 1984 a hlavné ťažisko bolo v šľachtení lucerny a v medzinárodnej spolupráci v šľachtení ďateliny lúčnej a lucerky. V roku 1986 sa začala budovať nová administratívno-prevádzková budova, ktorá bola dokončená v roku 1992. Je to moderná budova, v ktorej sú laboratória, sklady, strojové a technické zariadenia na čistenie vzoriek semena, garáže a ďalšie prevádzkové budovy.

V súčasnosti šľachtiteľská stanica zabezpečuje nové šľachtenie lucerny siatej, jačmeňa jarného, sóje a pohánky. Stanica je pričlenená k Výskumnému ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch.

V súčasnosti v budove Šľachtiteľskej stanice je umiestnené odlúčené pracovisko pracovnej výchovy Stredného odborného učilišťa v Trnave, kde sa vyučujú dievčatá a chlapci v odbore krajčírka, elektrikár a zámočník.

Zdroj: Mgr. Milan Čerešňák, Špačince 1275 - 1995





 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.